(Chránime faunu a flóru slovenských lesov )
,,Každý si nese své bríme“ Ako ja, tak aj vy, náš inštalatér a tiež tá žena, ktorá včera zvonila pri vašich dverách a ponúkala poistenie za zaručene najnižšiu cenu. Svoje ,,bríme“ si nesie aj hora. Každá jedna. A nie jedno.
Ale najväčšie bremeno hory musí byť vrieskanie na ňu. Len si to predstavte – ste hora. Všetko pokojne spí, pravidelne dýcha, občas niečo zachrápe. A znenazdajky sa do pokojného spánku, pravidelného dýchania a občasného zachrápania ozve ženský hlas: ,,Jano! Mara! Čo je toto?! Áááááá!“
Vy na výkrik reagujete rozlepením očí, prerušením pokojného spánku, pravidelného dýchania, občasného zachrápania a sucho konštatuje: ,,Jano? Mara? Čo... je to TO? Ááá...“ Keďže ste hora, ste na to zvyknutí ako sa do vás volalo, tak sa z vás aj ozývalo.
Preto, ak ste hora, povzneste sa nad mladých ľudí bez miestečka na aplikáciu so spolužiakmi preberanej teórie do praxe a poskytnite miesto. Ak ste Mara či Jano, vedzte, že aj stodola ochotne prichýli vaše telá, veď aj ona TO potrebuje (a porno dnes stojí neskutočné prachy). Ak ste moja slovenčinárka, majte na pamäti staré známe snaha sa cení. Ak ste ktokoľvek iný, bavte sa a skúste byť na chvíľu horou.
zo zbierky úvah a básní Literatúrou k spaseniu sveta
Zuzana Kollárová
Úvaha
Komentuj
2 komenty k blogu
1
elwinko
24. 5.mája 2008 20:30
Napíš svoj komentár