Bola som na tej odpornej vzdychárni už dvanásť hodín a fakt som nevládala ani žiť.Neustále ma nútili chodiť po dlhej chodbe ,lenže ako som to mala zvládnuť ,keď som mala každé 3-4 minúty bolesť takú strašnú , že som si myslela , že umriem ?Kontrakcia bolí neskutočným spôsobom .Predstavte si obrovský zverák ,ktorý vám stlačí kríže a brucho a neuvoľní približne pol minúty.Vo filmoch to vyzerá celkom v pohode , ale to nacvičené dýchanie je zrazu ťažko zrealizovateľné ,keď máte pocit ,že sa nemôžete ani len pohnúť .
A to som vtedy bola v nemocnici vlastne "len" 12 hodín ,pričom niektoré mamičky ,ktoré prišli až po mne, už dááávno odrodili.
12.00
"Dievčatko moje,ešte stále sa mi trápiš?" volala mi mama,jediný hlas ,ktorý som vtedy zniesla.
"Mamka ,ja už nevládzem !Strašne to bolí.Myslíš ,že to bude ešte dlho trvať ? Vraj sa vôbec neotváram .Ten drobec ma chce zabiť."vzlykala som
"Vydrž.Keď to malé uvidíš zabudneš na všetkú bolesť."
"Lenže mňa to bolí teraz!! Ja už nemôžem ."
20.00
"Vy ste ešte stále tu ?Ako sa cítite?"
"Pani doktorka,trvá to už večnosť ,už nevládzem.Cítim sa ako keby ma prešiel parný valec."
"No , ešte stále sa neotvárate .Dieťatku sa nechce.Pospite si trochu."
Ak by som vládala ,asi by som ju prizabila.Vraj si mám pospať.Ale ako ? Veď to príšerne bolelo a len čo som na chvíľku zavrela oči,prišla ďalšia kontrakcia.Nespala som celú noc ,celý deň.A už bol znova večer.
00.00
Zvonil telefón ,vraj moja rodina...Či mi nemôžu nejak pomôcť.Hm ,vraj nemajú ako.
Zvonil mi mobil.Bola to babka.Vraj mi nemôžu pomôcť.Neprehovorila som.
Myslela som len na to ,aby to malé vyliezlo von .Pomaly som nevnímala okolie.Nekonečný kolobeh-chodenie,sprcha,skackanie na fit lopte( tiež nepomáhalo) a tie bolesti.
5.00
Na pôrodných sálach sa vystriedalo veľa mamičiek,no mne už nebolo do smiechu ani z jednej počiernejšej ,ani som nepočúvala ako vzlykali,ani detský plač.Revala som ako malé decko .Bola som na konci so silami .Odmietala som už aj chodiť .Pravdaže na mňa prišla nakričať lekárka,že takto neporodím nikdy. Bolo mi to jedno asi tak ako im bolo jedno ,že ja už nevládzem ,nevnímam a odmietam.
8.00
"Myslím ,že už to nemôžeme zdžiavať .Dáme vám infúziu,vyvoláme pôrod."
"Konečne..."zamrmlala som
Prešla som na pôrodnú sálu .Infúzia... bolesť... tri minúty spánok ...bolesť... spánok... bolesť...plač...bolesť....
9.00
Mala som tlačiť.Lenže ja už som nevládala .Pomáhali sestričky,doktorka kričala,že ak nebudem tlačiť ,tak bude musieť zobrať vákuovú pumpu,čím ma neskutočne vystrašila.Netuším kde som vzala toľkú silu,ale na tretíkrát sa to podarilo.
Bola nedeľa , 13.september , 9.25 hod .... 3250 g a 52 cm .... a CHLAPEC!
Blog
Komentuj
25 komentov k blogu
1
zuziiicek17
21. 2.febuára 2011 19:32
V albume mám jeho prvú fotku Malý mimozemšťan =D
3
@kaylee tak som dosiahla co som chcela okolo mna je teraz strasne vela dievcat ,ktore si myslia ,ze im sa to stat nemoze ... a moze sa stat kazdemu .Dieta nie je len male pekne ňuňu,treba to vynosit ,porodit a starat sa
4
to neni moj pripad ja som v tomto ohlade chorobne paranoidna ale teraz budem este viac
6
Musím ti poďakovať za tieto blogy. Ja som práve v ôsmom mesiaci a mám ešte o niekoľko rokov menej ako ty, ale je to neuveriteľné, keď čítam to, čo sama teraz cítim Teším sa na ďalšie.
7
@kissmeplease Drzim palce teda Teraz hlavne vela oddychuj ,lebo potom to uz nebude take lazo plazo
8
@kissmeplease dudeee, pri tvojom komente som zostala uplne s vyvalenymi ocami a otvorenymi ustami ze by sa mi tam tank vosiel
vau..
ale drzim ti palce
a Zuzi, ved vies, ze ty mas moj obdiv
vau..
ale drzim ti palce
a Zuzi, ved vies, ze ty mas moj obdiv
9
wuaa neskutočné
som myslela, že sa ďalšej časti už nedočkám
tak tomu malému "mimozemšťanovi" sa teda naozaj nechcelo na svet asi mu tam bolo až veľmi dobre
som myslela, že sa ďalšej časti už nedočkám
tak tomu malému "mimozemšťanovi" sa teda naozaj nechcelo na svet asi mu tam bolo až veľmi dobre
10
11
ale snáď nebudú len tri potom budeš písať o jeho pokrokoch o tom, že si našiel malý mimozemšťan frajerku a tak
14
Neverím, koľko si si toho musela vytrpieť ... ach .. odvážna žena !!
M"žeš pokračovať novým súborom blogov - príhody o malom !
M"žeš pokračovať novým súborom blogov - príhody o malom !
16
@kaylee podobne. Takže koľko si ho vlastne rodila? to je niečo nepredstaviteľné...prečo aspoň mamina tvoja nedošla za tebou?
17
@suallen v porodnici som bola 33hodin kym som porodila. a ak ratam uplny zaciatok bolesti ,tak este 11hodin
18
@suallen aha a mamka bola vtedy este v Prahe v praci ,prisla az o tri dni na to ale aspon mi volala.Horsie bolo ,ze za mnou neprisiel priatel .
19
Oh, miestami ti závidím (tehotenstvo, malého), miestami by som najradšej plakala aj ja (doktor, to ako dlho si tam musela byť, ten "otecko"). ale musí to byť krásne. Mám teraz tak ako si mala ty, a keby sa mi to prihodilo, určite by som si malého/malú nedala vziať. Byť tehotná je v živote to najkrajšie a aj najväčší zázrak. Držím ti palce, nech ste obaja zdraví, a nech si nájdete nejakého skutočného ocinka...
21
@mardzerin je to vsetko pekne a teraz sa divam s usmevom uz asi na vsetko ,ale zivot s dietatkom uz nie je az taka ruzova zahrada Ale o tom budu az dalsie prispevky aa dakujem
Napíš svoj komentár