Posledne tri mesiace v skole boli svojim sposobom pekne, spoznala som zopar fajn ludi a stihli sme toho uz dost ale boli to aj moje posledne tri mesiace na tejto skole celkovo. Nechcela som studovat tento odbor ale moji rodicia mali na tuto skolu iny nazor ako som mala ja. Svojim sposobom je to fajn lebo mam o skusenost naviac a par kamaratov naviac... zase ale na druhej strane je to strateny rok. Zapocty som neporobila a ani ma to dvakrat netrapi.
Cele tyzdne som rozmyslala nad tym aka bude reakcia mojich rodicov ked im poviem ze ma odtial pravdepodobne vyhodia a snazila som sa im to naznacovat dlhsiu dobu.
Vcera som uz konecne mala pocit ze ma pochopili, ze ma tato skola nebavi, ze som ju nezvladla a chcem odist. Dokonca sme sa civilizovane rozpravali aj o tom na aku inu skolu by som chcela ist a mala som z toho velmi dobry pocit, bola som konecne stastna, ze to neberu tak tragicky, dneska, po rozhovore o ocom len rozmyslam nad tym ci tato prijemna konverzacia nebola len dosledkom mnozstva vina ktore vcera vypili... Zase sa citim ako uplny looser, ako debil co rodicov vzdy len sklame a robi len problemy.
Uz ma proste nebavi byt za debila, nikdy som sa neucila na ciste jednotky, nebavila ma skola, flakala som sa s kamaratmi, obcas prisla domov opita, utiekla z domu, po poslednom vikende ma mama ma dokonca za slapku slusne povedane a to este ani zdaleka nevie vsetko... Mam pocit ze aj oni vidia iba to co chcu vidiet. V niektorych situaciach mi to vyhovuje ale obcas mi to lezie na nervy.
Dokonca si myslim, ze im viac zalezi na nazore pribuznych, znamych, alebo aj cudzich ludi nez na tom mojom, alebo na tom ci som a ci budem stastna.
Ja nehovorim ze sa o mna nestaraju, ze ma nemaju radi, maju a staraju sa o mna, boja sa o mna, daju mi to co potrebujem a chcem, a aj ked by pre mna mozno urobili vsetko, zdaleka to nestaci ak im zalezi viac na tom co povedia ostatny..
Ja len proste chcem zit podla seba, ako ja uznam za vhodne, nechcem sa pytat ci sa to bude pacit tej a tej susede a ako ma ohovoria alebo aj celu rodinu.. Preco by mi na tom malo zalezat? Staram sa snad ja do ich zivotov? Preco sa nemoze kazdy o seba starat?
A presne vdaka tomu som skoncila tam, kde som skoncila... teda asi som este neskoncila ale takymto stylom od toho nemam daleko... Viem, ze nicim samu seba, ze si nicim zivot a casom ho asi znicim aj inym ludom, ale momentalne to vidim ako moje jedine vychodisko... Jediny sposob ako byt aspon na chvilu stastna...

 Je to možné?
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
majusniiq  28. 12. 2008 11:09
To sa spravíí nebooj
Napíš svoj komentár