Ja zjavne asi posledné dni nie som dosť na dne, tak mi musia ešte trošku priložiť. Veď prečo nie? Keď dať niekoho na dno, tak na samé. Ľudia, v ktorých som mala oporu, ma neskutočne sklamali.
Všetci títo ľudia mi vraveli, že im môžem veriť, že tu budú stále pre mňa, že mi nikdy neublížia a keď som im začala veriť, tak práve vtedy mi dali také rany, na ktoré asi nezabudnem..
Som si takmer istá tým, že keby som s mamou nehovorila po telefone, videla by som ten úsmev na jej tvári, keď mi povedala, že chalan s ktorým som bola 17 mesiacov, mal posledné dva mesiace okrem mňa aj iné dievča, že ho videli jak sa s ňou za ručičky vodí a bozkáva.. A už len čakala kedy sa rozplačem.
Aj sa to stalo samozrejme. Isteže jej nestačí to ako ma uráža, ako mi nadáva, že nie som podľa ich predstáv, ako mi naznačuje, že som hlúpa. Nestačí jej to, že sa cítim ako keby som bola najvačšou chybou ich života...
Vyznanie
Komentuj
3 komenty k blogu
1
blacky951
17. 12.decembra 2008 21:19
to naozaj tvoja mama je taka ? to som este nevidel
2
to si neber tak k srdcu,rodičom to občas prepína ja to tiež prežívam nie až tak drasticky ale verím že aj na takýto podobný problém raz dôjde...to z tvojim ex/priatelom je mi lúto muselo to byt pre teba ťažke ked ťa nikto nepodržal,ale určite si mala pri sebe kamošky a tie ti hádam pomohly...a ak nie tak si velmi nešťastný človiečik ((...
3
Moja aj mne sa vsetci otocili chrbtom, ked som to najmenej potrebovala - sice na rozdiel od teba jedina komu som werila bola moja mama ale proste nieco take ako tebe sa stalo aj mne
Napíš svoj komentár