To pozitivne je, ze s tiborom sme spolu a ze ho mam velmi rada a ze on ma rad mna, aj ked tie sladke recicky si nehovorime, vieme to.. a myslim ze tak je to fajn, reci su podla mna zbytocne ak ich nepotvrdzuju skutky.. a ak tomu skutky nasvedcuju tak naco reci? uf, zase jedna nezmyselna uvaha.. Chcela som tym povedat tolko, ze co sa toho tyka som stastna lebo aj ked mi je neviem ako mizerne, vzdy ked som s nim tak zrazu som akoby niekde uplne inde, nemyslim na to, co ma caka zase doma, ake mam problemy, co zase budem musiet riesit a viem ze ma podrzi vzdy ked to potrebujem.
Doma som od novembra, resp. ak nad tym tak rozmyslam odvtedy co som skoncila skolu som nemala pokoj. tyzden je pokoj stale a potom mesiac je vsetko vsetko zle. Len vycitky a vycitky, potom urazky a rano akoby sa nic nestalo, a poobede novy problem. Niekedy mam pocit, ze som fakt najvecsi alebo jediny problem mojich rodicov, alebo skor ta antistresova suprava alebo hracka, ked nemaju co robit, zacnu rypat, ja zacnem tiez a hned je hadka.
Ani sa nepametam kedy som sa naposledy normalne s mamou rozpravala. Uznavam to, ze robim preslapy, mam chyby a mam ich vela, ale nemam uz 9 rokov, aby ma takto obmedzovali.
Mam pomaly 20 rokov a mama mi chce prikazovat a zakazovat s kym kedy a kde mozem chodit vonku?
Ked so mnou tibor nesedel v taxiku, len mi ho zavolal, odprevadil ma ku nemu, dal na neho peniaze je zrazu nezodpovedny, zrazu mu na mne nazalezi a mam ho nechat? Toto bolo privela na mna.. Jak som toto pocula, tak hovorim ze chodit s nim budem dalej lebo ho mam rada a je mi s nim dobre, a aj ked je to moja mama, nema pravo rozhodovat o tychto veciach je to moj zivot a ja ho chcem prezit, nechcem aby ho ona zila za mna, nechcem zit podla jej predstav ktore s tymi mojimi nemaju nic spolocne...
Potrebujem mat svoj priestor, mat pre seba cas, mat moznost rozhodvat o svojom zivote.
Vcerajsi vystup a tie posledne mesiace ma ubezpecili o tom, ze moja jedina sanca je ist do podnajmu, odstahovat sa. Dokonca aj bracho ma pochopil, bodaj by aj nie po tom vcerajsku co si vypocul, on na rozdiel odomna mal to stastie ze isiel do prahy, aj to bola skola len zamienka aby nemusel ostat doma. Ja by som chcela odist co najskor
Ako to oznamim rodcom to neviem, asi ich to vezme budu sa trapit, je mi to sice luto, ale ja takto zit uz nechcem, ved sa to ani neda takto.. a uz ked sme to tak s petom zhodnotili, ze ja som jedina z nas siestich (bratrancov a sesternic) ktora este zije doma s rodicmi. uz som len zvedava na to, co budem robit, z coho budem zit lebo velmi pochybujem o tom ze by mi rodicia este dali potom nejake peniaze. Ale myslim, ze to bude takto lepsie ked sa budem starat sama o seba. Ublizit mi to asi ani nemoze..
a casom spravim vysku ak mi rodicia budu na to davt peniaze tak pojdem na denne buduci rok a ak nie tak niekedy neskor externe, v kazdom pripade ked aj pojdem na vysku doma byvat nebudem....
ked uz pojdem raz prec tak nastalo dufam, teda dufam ze ma ziadne okolnosti neprinutia vratit sa...
ale samozrejme nechcem aby toto vsetko vyznelo nevdacne, som vdacna rodicom zato ze sa o mna starali a ze ma maju radi svojim sposobom (ktory obcas nechapem) a mam ich obidvoch rada a nechcem aby som odisla z domu (ak to vobec vyjde) tak ze pre nich prestanem existovat, ale odist chcem....
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
...dufam ze raz, co raz, hned zajtra nastupi obodbie... tyzden smutku mesiac stastia....
...a ten podnajom by som volila aj ja... ci uz v tvojom alebo v mojom pripade... ale zachranujeto VS a intrak...
...a neznie to nevdacne... ale aj tí rodicia by si obcas mohli odmysliet, par hadok, kricania pre nic... a dokazovania si svojej "autority" a "vlady" nad nami...