K+B=VTL 28. diel

Minulá časť


Bastian sa na chvíľu zamyslel a potom na mňa pozrel.
-Asi to vyznelo blbo, čo?- skrčil čelo.
-Trošku,- zasmiala som sa.
-Ak to pomôže, tak to bolo predtým, než som ťa spoznal. Asi tak po mesiaci chatovania s tebou, som si to začal uvedomovať. Teda, že mi niečo... niekto chýba. Chcel som byť s Kristen, pobozkať ju, držať za ruku, vyliečiť ju z jej fóbie...- uškrnul sa.
-A ani vo sne ti nenapadlo, že Kristen som ja,- dodala som.
-Nie,-
-Čo si si v tej chvíli pomyslel? Keď si to zistil? Ale pravdu,- varovne som na neho pozrela.
-Pravdu? Bol som šokovaný. Asi tak ako ty. Ale ja som proti tebe nič nemal, na rozdiel od teba. Možno mi nebudeš veriť, ale mňa si vždy priťahovala. V škole, keď som ťa občas zazrel, uvažoval som nad tebou, aká si. Po Stanovej smrti si bola pre mňa ešte väčšia záhada,-
-Naozaj?- začudovala som sa.
To som teda nečakala, že by ma mohol poznať a venovať mi čo i len sekundu vo svojej mysli.
-Áno. Tvoj názor na mňa poznám,- zasmial sa a odhalil pri tom svojej biele zuby.
-Prepáč,- povedala som a začervenala som sa.
-Nemôžeš za to, že som taký krásny a šikovný,- povedal uštipačne.
-Väčšinu ľudí to zmätie a myslia si o mne pravý opak, než skutočne som,-
-Bastian Bastian,-
-Áno, Kristínka?- uškrnul sa.
-Nevadí mi to,- povedala som pokojne.
Nevadilo mi to. Kristínkou ma mohli nazývať len ľudia, ktorých som milovala. Mama, brat a Stano.
-A toto?- rukou mi pristál na zadku.
-Nie,-
-Máš krásny zadok,- povedal mi.
-Vďaka,- zasmiala som sa,- mne sa zas páčia tvoje oči,-
-Tebe sa na mne niečo páči?- spýtal sa prekvapene.
-Hej. Prečo si myslíš, že by sa mi nemalo?-
-Neviem, nejak mi to neprišlo, že sa ti páčim. Čakal som dlhovlasého rockera s piercingom a kerkami po celom tele. Ó, a zabudol som cigaretu a fľašu piva,-
-Páčiš sa mi,- oprela som sa o lakeť a pozrela mu do očí.
Po chvíli som na neho zamračila a on sa o lakte oprel tiež. Venoval mi skúmavý pohľad. Na to som sa posadila a následne postavila.
-Kika,- vyskočil na nohy a chytil ma za ruku.
Otočila som sa a pobozkala ho. Keď som otvorila oči, Bastian ich mal ešte stále zatvorené. Ústa mal pootvorené.
-Mám ťa rada, Sebastián. Len to potrebuje viac času,- zašepkala som.
-Ja viem,- otvoril oči a chytil ma za bradu. –Ľúbim ťa,- potom ma stiahol k sebe a ja som sa stratila v jeho objatí.

---Sebastián---
Po ceste domov som uvažoval nad dnešným popoludním. Konečne som spoznal prízrak zvaný Stano a cítil som sa lepšie. Bol to krok, ktorý znamenal, že mi dôveruje. A to ma uspokojovalo. Takže predsa len ma má rada a časom ma bude možno aj milovať.
Následne na to som si uvedomil, že som jej nepovedal o sťahovaní. Budem sa s ňou musieť porozprávať, ale budem si musieť dávať pozor na jazyk. Mohla by to brať ako podraz a to som nechcel. Nechcel som jej ublížiť. Kika si to naozaj nezaslúži.

„Ahoj. Dnes bol krasny den a za to ti dakujem. Potrebujem s tebou hovorit, ak sa ti da tak aj zajtra. Chybas mi. Dobru noc a pekne sny. B“

Ležal som v posteli a z mysle som nemohol dostať jej krásne modré oči a ten bozk, ktorý mi sama od seba dala. Nič krajšie som v živote nezažil. Srdce sa mi rozbúchalo už len pri spomienke na ňu.

„Ahoj. Aj ja dakujem. Za jazdu a za to, ze si ma vypocul Fajn, ale zajtra sa mi nebude dat, idem prec. Dobru noc, pekne sny (o mne). I miss you. K“

Usmial som sa. Ani nevedela ako blízko bola ku pravde, keď mi zapriala pekné sny o nej.

 Blog

23 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu