Tvár sa jej stráca v dyme
rozplynie sa v bezfarebnom vzduchu

Jej telo nie je
odchádza preč
Zostáva len duša
a šialené obrazce roztáča
Ona do odrazov vzduchu kráča
v povetrí sa vznáša

Zbavená ťažoby
šialenstvom zmátaná
dažďom zmáčaná
Zbavená akýchkoľvek súvislostí
bez akejkoľvek logiky

V opojných pocitoch
vyznáva vzduchom svoje myšlienky
S plnou náručou prianí
v šialenej hádke kvetín
Nenachádza sa tu zmysel
všetko je bláznivá myseľ

Najľahšia na svete
už letí k oblohe
V závoji belostnom
už čaká ju skon

Netreba behať, ona sa vznáša
Bez reálnych dimenzií
v nebezpečnom priestore
divoko blčia tu
ľadové plamene

Potok zurčí
a jastraby letia
Vzlietla už ku skalám
odtiaľ sa hádže k zemi

Na krídlach vetra sa zachytí
Nemôže padnúť
hlbšie to už nejde
Toto je smrť
v perleťovej farbe

Vidí tie obrazy
Splieta nepochopiteľné fantázie
Zdá sa, že skaly sú bezduché
Vrany sa v temnej scenérii strachu
vznášajú ponad hrozivé konáre stromu

Taká krutosť
Zvuky divé
príliš hlučné
príliš tiché
v krajine čiernych hrozieb.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár