Tvár sa jej stráca v dyme rozplynie sa v bezfarebnom vzduchu Jej telo nie je odchádza preč Zostáva len duša a šialené obrazce roztáča Ona do odrazov vzduchu kráča v povetrí sa vznáša Zbavená ťažoby šialenstvom zmátaná dažďom zmáčaná Zbavená akýchkoľvek súvislostí bez akejkoľvek logiky V opojných pocitoch vyznáva vzduchom svoje myšlienky S plnou náručou prianí v šialenej hádke kvetín Nenachádza sa tu zmysel všetko je bláznivá myseľ Najľahšia na svete už letí k oblohe V závoji belostnom už čaká ju skon Netreba behať, ona sa vznáša Bez reálnych dimenzií v nebezpečnom priestore divoko blčia tu ľadové plamene Potok zurčí a jastraby letia Vzlietla už ku skalám odtiaľ sa hádže k zemi Na krídlach vetra sa zachytí Nemôže padnúť hlbšie to už nejde Toto je smrť v perleťovej farbe Vidí tie obrazy Splieta nepochopiteľné fantázie Zdá sa, že skaly sú bezduché Vrany sa v temnej scenérii strachu vznášajú ponad hrozivé konáre stromu Taká krutosť Zvuky divé príliš hlučné príliš tiché v krajine čiernych hrozieb. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj