Zistil som, že pri labutiach sa dá dobre uvažovať. Labute sú inšpiratívne a pôsobia na mňa veľmi pokojným dojmom. Vymyslel som aj porekadlo „Si pokojný ako labuť.“ Sledoval som tieto elegantné stvorenia, plávali proti prúdu, čiže v podstate sa z miesta ani nepohli. No vôbec ich to netrápilo, vyzerali pokojne a spokojne. Prišlo mi to veľmi sympatické a rozhodol som sa, že v budúcom živote budem labuť ( alebo futbalista Realu Madrid, ktorý bude zarábať tisíce eur týždenne ). Ale radšej tá labuť, pokoj sa totiž nedá kúpiť…

Bratranec mi povedal, že som čudný, lebo dokážem hodinu sedieť a pozerať sa na labute. Tak som sa ho na oplátku opýtal , čo robil v sobotu večer. On odpovedal, že pozeral Slávika …


Ľudia prichádzajú a odchádzajú. Myslím si, že aj prichádzať a odchádzať treba vedieť v dobrom čase. Nie je to len tak. Mňa vždy naštve, keď príde poštárka práve vtedy, keď si trebárs pečiem praženicu.
Na odchádzanie mám príhodu z detstva, aj keď nie je príliš veselá. Môj dedo rád pil, a v opitom stave robil často blbosti. Raz sa takto pohádal s babkou a naštvane vyhodil jeden plechový pohár von oknom na dvor. Ja, asi päťročný chlapček, som išiel na dvor po ten pohár a vtedy som v bráne zbadal dedovho kamaráta. Práve ho prišiel navštíviť, ale videl, že prichádza v zlom čase, tak sa otočil a odišiel. Odišiel v dobrom čase.

Mám problém s časom. Letí rýchlo a neposlúcha. Niektorí ľudia prichádzajú v zlom čase, iní odchádzajú v zlom čase. Občas si poviem: „Keby som sa s ňou zoznámil pred rokom, bolo by to ideálne“, alebo niečo v podobnom zmysle. Ako keby bol tam hore Niekto, kto nás riadi a pozerá sa. A aby sa ten Niekto nenudil, tak nás riadi dosť čudne a všetko poplieta. Musí mať zvláštny zmysel pre humor a spravodlivosť. A potom sa stane, že najväčšie svine majú šťastie a darí sa im. Na druhej strane tí, ktorí to myslia dobre, majú smolu a padá to na nich zo všetkých strán. Možno zo mňa hovorí závisť ( tým by som sa vlastne automaticky priraďoval do tej druhej skupiny ), alebo len zbytočne škatuľkujem. Ale závisť a škatuľkovanie sú typické ľudské vlastnosti - aspoň viem, že som človek.

... i keď občas by som chcel byť labuťom...

 Úvaha
Komentuj
 fotka
pettulqa  30. 11. 2009 15:26
Niektorí ľudia prichádzajú v zlom čase, iní odchádzajú v zlom čase...presne tak hmmm.....ja budem orol
 fotka
whataboutsusan  30. 11. 2009 15:30
A možno by mal poštár zvoniť dvakrát. A občas je treba v dobrom zostať a v zlom tiež. A vôbec hlavne sa treba v ten správny čas vrátiť
 fotka
whataboutsusan  30. 11. 2009 15:31
A jeden ten komentár môžeš aj zmazať
 fotka
duckling  30. 11. 2009 19:34
Čo tam po tom, že tvoj bratranec si myslí, že si čudný. Podľa mňa to bol niekoľkokrát lepšie strávený čas ako pozerať Slávika..
 fotka
susanne101  30. 11. 2009 20:35
skvelý článok...dobre som sa zasmiala...
 fotka
schizofrenik  30. 11. 2009 21:07
ja som ani nevedel že to ide v telke
 fotka
chiflada  30. 11. 2009 21:18
ja som pozastavená ale nesúhlasím s komentami pod blogom. áno, skvelý blog ale rolf smajlík sa k nemu nehodí. príde mi smutný...možno sa mýlim...snáď sa mýlim
 fotka
drusilladayerova  30. 11. 2009 22:08
@chiflada mne sa zdá tak pekne smutný
10 
 fotka
elwinko  1. 12. 2009 13:07
veľmi pekné zamyslenie
11 
 fotka
demonicbass  2. 12. 2009 14:08
ja budem holub... všetko poseriem a strieľať sa na mňa nemože
12 
 fotka
falbala4  29. 6. 2010 23:21
v budúcom živote ti prídem hodiť chlebík .. možno ťa budem pozorovať aj dve hodiny a možno potom napíšem niečo také pekné, ako je toto
Napíš svoj komentár