Ten kto nezažil peklo nevie čo je nebo

Mala som 15 rokov keď som mala prvého frajera.
Pre mňa to bola veľka laska.
Chlapca som milovala najviac ako som milovať vedela.
Po pol roku sme spolu začali spávať.
Nasadila som antikoncepiu dobrovoľne nasilu
Strašne som sa bála že z nej priberiem. Obmedzila som jedlo.
Tri mesiace po tom , ako som nasadila antikoncepciu sme sa s frajerom rozišli.
Zlomil mi srdce. Roztrhal ho na márne kúsky a podupal.
Celý môj život sa mi zrútil.
Začala som sa chodiť baviť do klubov.
Stále som nejedla skoro vôbec . Večer som len chodila piť.
Domov som prichádzala zgrcaná a totálne vyčerpaná.
Samozrejme rodičia mali na háku.
Zaačiatkom školského roka som sa vôbec neumarizovala. Bola som ešte sprostejšia.
Všetko čo som zjedla som chcela hneď vygrcať.
A aj som vygracala.
Predstavovala som si ako hnusne priberám zo všetkého jedla ktoré zjem.
Vydela som sa tučná. Nechutne tučná.
Každý deň som bola slabšia a slabšia.
A v mojich očiach tučnejšia a tučnejšia
Nemala som na nič náladu a nič ma nebavilo. Chcela som len ležať a žožierať sa vo vlastnej lútosti.
Za deň som bola schopná zjesť maximálne tri biele jogurty. Niekedy ani to nie.
Cez víkendy som ale pila dosť priam až moc.
Tento môj stav trval vyše štyroch mesiacov.
V škole som bola hrozná študentka . Na nič som sa nevedela sústrediť.
Rodičia sa rozvádzali a tak mi nervy haprovali ako sa patrí.
V rodine sa riešili len súdy a sociálka.
Mama vsebe však nezaprela materinský pud a takmer po piatich mesiacoch si "konečne" niečo všimla.
No mne sa moje správanie zdalo normálne
Donútením som musela navštevovať psychologa no stále som bola zatrpknutá.
Odpadávala som čoraz častejšie.
V nemocníci som musela byť na infúziách stratila som menštruáciu takmer na tri mesiace.
Frajera som žiadneho nemala.
Neustále som myslela na Tomáša.
Stretávala som ho takmer každé ráno na našej ulici ako sa vláči s inými dievčaťami.
Videla som ako im nosí kvety a dávala soju falošnú lásku.
Počas nášho vsťahu mal ešte dve dievčatá ako som sa dozvedela.
A to bola posledná kvapka.
Chcela som zomrieť. Nenávidela som všetko a všetkých.
Siahla som po flaške vodky a tabletkách na spanie.
Moje telo bolo veľmi slabé.
Vďaka rýchlemu zásahu matky ešte stále žijem.
Musela som sa ísť dať liečiť.
Ocitla som sa na prahu života a smrti.
život sa mi otočil. v hlave nastal veľký zvrat.
Začala som brať normálne lieky , bola som na infúziach .
Po približne troch mesiacoch sa mi vrátila menštruácia.
Dopovala som sa rôznymi vitamínmi na pribratie. začala som normálne jesť s najebávačskými vikendami som skončila.
Môj príbeh nie je ešte nakonci.
Už sú to skoro dva roky no stále nie som úplne v poriadku.
Jedávam už pravideľne no stále nie nejak veľa.
Organizmus mám ešte troška oslabený.
No cítim sa dobre. Priam skvele .
Priateľa mám aj nemám ...
Bojím sa zalúbiť. Nechcem si prejsť opäť tým peklom.
Teraz sa cítim ako v nebi.
Jesť mi celkom chutí v škole sa mi darí v rodine je všetko už docela v poriadku.
A som štastná.
Týmto príbehom chcem len povedať že, ak sa vám raz chudnutie vymkne z pod kontroli je veľmi ťažké to dať opäť doporiadku .
Dievčatá ,myslím, že je lepšie aj v tejto dobe mať to kilo naviše ako byť podvíživená.
Mňa k môjmu správaniu nikto nenútil .
Peklo som si vybrala sama a sama som si ním musela prejsť...
Som vdačná za to , že nemam trvalé následky

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu