Zamkla som sa v mojej priestrannej izbe. O chvíľu som započula dupot maminých nôh, ženúcich sa po schodoch. Ozvalo sa jemné klopanie na dvere.
-Choď preč! Nechcem sa s tebou baviť!
Odvrkla som automaticky.
-Chcela som ti len povedať, že dnes príde teta Judith s Abby.
Povedala mama nevinne.
-Kedy?!
Zvolala som prekvapene a zároveň nahnevane.
-Dnes.
-Si hrozná! Všetko mi povieš na poslednú chvíľu!
No hlas z poza dverí sa už neozval. Odišla. Utiekla. Pred pravdou. No mňa trápilo niečo iné. Naozaj nevie o čom som ráno hovorila? Naozaj si myslela, že som narážala na to, aká bola opitá? Mám jej ten skutočnú dôvod môjho hnevu predhodiť alebo to mám nechať tak?

Z premýšľania ma vtrhlo neutíchajúce zvonenie mobilu. Pozrela som na displej - neznáme číslo. Začudovala som sa, no moje zamýšľanie sa nad tým, kto by to mohol byť netrvalo dlho. Zdvihla som.
-Melanie? Ahoj, to som ja.
Ozval sa známy, chlapčenský hlas. Christianov hlas.
-Ehm..eh.. Ahoj.
Zostala som zaskočená. Odkiaľ má moje číslo? A čo vôbec chce?
-Spomínaš si, ako som sa ťa pýtal, či sa ešte niekedy uvidíme?
Spýtal sa, čakajúc odpoveď.
-Pravdaže. Bolo to včera. Mama bola tá opitá, nie ja.
Povedala som, aby to vyznelo vtipne. Christian sa zasmial. Túžila som vidieť jeho smejúce sa pery.
-Jasné.. A čo ty na to, keby sme sa teda stretli?
Otázka, opäť mierená na mňa.
-Eh.. jasné.. a kedy?
Vykoktala som po chvíli.
-Dnes, zajtra? Podľa toho kedy ti to bude vyhovovať.
Keďže sa vôbec netúžim stretnúť s otcovou pojašenou sestrou Judith a jej ešte pojašenejšou dcérou Abby, bez váhania som vyhŕkla dnes.
-Skvelé. Tak o pol štvrtej pri Phil´s coffee?
-Áno. Teším sa.
Položila som.

Phil´s coffee bola jedna veľmi stará kaviareň. Bola. Pamätám si, ako ma tam otec brával na horúcu čokoládu. Výbornú horúcu čokoládu. Ale to bolo už veľmi dávno.

Pozrela som na hodiny. Bolo krátko po deviatej, takže som sa nemusela nikam ponáhľať. Rozhodla som sa, že najbližšiu dobu pobudnem v kúpeľni. Odomkla som dvere, opatrne som vyšla z izby a pomaly som prešla do kúpeľne, ktorá je oproti mojej izbe. Zamkla som sa.

Vyšla som asi po pol hodine, keď v tom som si uvedomila, že som ešte neraňajkovala. Zbehla som po schodoch do kuchyne, dúfajúc, že ma mama neobdarí svojou prítomnosťou.

 Blog
Komentuj
 fotka
bibla  3. 10. 2010 18:05
pekné
 fotka
hereiam  3. 10. 2010 19:26
teším sa na to stretnutie dúfam, že sa stretnú
 fotka
wordsarejustdropsofrain  3. 10. 2010 19:50
čakám čo najskôr ďalší diel
 fotka
suzancall  4. 10. 2010 21:29
chcem pokracovanie ! ,super to je
Napíš svoj komentár