-Ehm...predstavovala som si ťa..inak..
Vyšlo zo mňa. Christian sa len krátko usmial-nadvihol jeden kútik úst.
-A.. ako inak?
Spýtal sa, no bolo vidno, že odpoveď ho nijak zvlášť nezaujíma.
-Ja.. neviem. Inak.
Pozrela som sa mu priamo do očí. Boli belasé, ako jasná, letná obloha a olemované hustými dlhými mihalnicami. Rovnako čiernymi ako vlasy. Čiernymi ako uhoľ. Pokožku mal však neprirodzene bledú. Črty jeho tváre boli priam dokonalé.
-Tebe nevadí, že sa tvoja matka vydala?
Spýtala som sa.
-Už som si zvykol. Matka mala často iného chlapa.
Odpovedal akoby nič. Usmiala som sa.
-S Ralphom máte dobrý vzťah?
Spýtala som sa nevinne.
-Veľmi sa nerozprávame. Ale myslím si, že s mamou dlho nevydrží. Zdupká ako ostatní..
Povedal a lišiacky sa zasmial.
-Nedáš si punč?
Spýtal sa. V modrých očiach sa mu zaiskrilo.
-Tak dobre..
Punč som ešte nepila. Na takéto honosné svadby nechodievam každý deň. Christian podišiel k pultu a ležérne nabral dva poháriky punču. Podal mi jeden z nich. Pomaly sme vypili všetok obsah pohára.
-Škoda, že ste sa odsťahovali..
Povedala som po chvíli. Tóny jemnej piesne náhle prerušilo chichotanie žien. Pozrela som sa tým smerom, odkiaľ sa zvuk šíril. Spoznala som aj matkin smiech. Podľa tónu jej hlasu som usúdila, že má mierne vypité. Moja mama, ona, ktorá keď si raz za sto rokov vypije, tak to fakt stojí za to.
-Prepáč, mala by som ísť za mamou. Alkohol jej nerobí dobre.
Ospravedlnila som sa a pomaly som šla k hŕstke žien. V tom som započula niečo, čo by som najradšej nikdy nepočula.
-..naša Melanie je úplne iná. Ešte nemala žiadneho chlapca. Celé dni len sedí v izbe a čmára do denníka. Je to ešte dieťa..
Čmáram do denníka? Som ešte dieťa? Ako len mohla.. So slzami v očiach som vyletela von a rozutekala sa. Do neznáma.
Okolitú krajinu som nepoznala, no bolo mi to jedno. V tom som uvidela lavičku pri neďalekej fontáne. Ihneď som k nej zamierila. Sadla som si na kraj lavičky a rukami som si objala kolená. Pomaly sa začalo stmievať a studený vzduch ma začal nepríjemne štípať. Chladné slzy, ktoré mi ostali na tvári začali jemne oťažievať. Rukami som si pretrela tvár. Pozorovala som kvapky vody, ktoré rýchlo dopadávali na rozbúrenú hladinu starej a špinavej fontány. Ako by pred niečím utekali..
V tom som za sebou počula kroky. Vyľakala som sa. Bála som sa obrátiť, no zvedavosť bola silnejšia než strach.
-Kam si zmizla?
Ozval sa Christianov hlas. Nesmierne sa mi uľavilo, že je to on, no chcela som byť sama.
-Von. Na vzduch.
Odpovedala som monotónne. Striaslo ma.
-Je ti zima?
Pozorne sa spýtal a pomaly si začal vyzliekať čierne sako.
-Nie, to.. nie je nutné.
Povedala som automaticky. Zdalo sa, že Christian moje slová nepočul. Sako mi bez slova prehodil cez plecia.
-Ďakujem.
Povedala som zahanbene.
-Tak už mi povedz.. prečo si sa vyparila? A nehovor mi, že si šla na vzduch.
Nonšalantne sa usadil vedľa mňa.
-Ja len.. počula som niečo, čo som počuť nemala.. a navyše z úst vlastnej matky..
Zacítila som vlhko pod očami. Opäť mi začali tiecť slzy.
-Neplač.. tvoja mama to dnes trochu prehnala s alkoholom. Som si istý, že nič z toho čo si počula nemyslela vážne. Maj predsa rozum..
Povedal so smiechom.
-Lenže.. niekedy je ľahšie neriadiť sa rozumom.. ale počúvnuť hlas svojho srdca..
Odpovedala som a mierne som zavzlykala. Pozrela som sa do Christianových očí.
-Máš také krásne modré oči.. Ľahko sa v nich dá stratiť.
Povedala som omámene.
-Nenechaj sa oklamať.. modrým očiam..sa vraj nedá veriť.
Pousmiala som sa.
V tam sa naše pery začali približovať.
-Ale, ale..
Ozval sa neznámy, dievčenský hlas.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
8
peknéééé úplne super, som zvedavá ako to bude pokračovať dramaticky to skončilo
Napíš svoj komentár
niekde ti tam chýba sa.....si už ako maďar
akoby ich vytesal majster tesár