Chýbajú mi tie časy, keď mi v ušiach zneli včelie hlasy. Chýbajú mi tie časy, keď som si k cieľu vymýšľala vlastné trasy. Keď som po lúke veselo bežala, neskôr na zelenej tráve bezstarostne ležala. Keď som nevinných motýľov naháňala, keď som sa dole kopcom na bicykli preháňala. Chýbajú mi tie časy, keď som rozumela vetru, i čaru jeho krásy. Chýbajú mi tie časy, keď sa dostavil ten vzácny šťastia pocit, každú chvíľu, nemusel prejsť míľu... Chýbajú mi tie časy, predsa, oni boli čarom môjho detstva. ...Neskôr som krídla detstva zahodila, a v realite sa prebudila... ..ostal po nich len malý kamienok, ako symbol dávnych spomienok.. Blog 11 0 0 0 0 Komentuj