ako keď kvitne kvet.
Farbami dúhy,
kreslí krajší svet.
Plač jej pomaly
kropí oči,
Potôčik jej sĺz,
všetko vylieči..
Skôr, než čas.
Bosými nohami,
kráča
po rozpálenom chodníku,
netrpezlivo čaká
na vhodnú chvíľku.
Potom sa ťa chytí
a
už nepustí.
Až kým ju
hoci len omylom
nestratíš.
Nikdy jej nebudeš mať dosť,
volá sa Radosť
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Prekrásne!