pomaly mrznúcich na studenej tvári
pozerá sa na záplavu šerých mĺh
smutne sa tvári
Čierna prikrývka
z tmy a ľadového vánku
ponorila ľahké viečka
do večného spánku
Dúha pre ňu viac nie je symbol
radosti
túha, tešiť sa z maličkostí
je navždy preč
Tam bude už navždy
v bielom snehu i mokrom daždi
stratená v snoch a nočných morách
uzavretá v smutných metaforách
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
K-r-á-s-né!