v jasný deň,
zlatisté slnko prekryjú mraky,
čierne, ako duša zabijaka.
Zúfalo túžiš nájsť cestu z temnoty.
Cítiš sa sám,
pritom vieš, že pár priateľov
stále máš.
Držia ťa nad vodou, potrebujú ťa,
ak sú pod vodou oni...
Spoločnosť žiadaš viac, ako soľ,
no neprichádza často.
Občas nejaká, rozhodne to však...
...nestačí.
Nerozmýšľaj pridlho, som tu ja.
Som tu a vždy som tu bola.
Možno si to len nevidel tak jasno,
cez tú temnotu svojej duše.
Som tvoje svetlo, teda aspoň dúfam.
Tiež občas potrebujem presvietiť svoj deň.
Tak už nebuď smutný
v jasný deň.
Mraky prichádzajú a odchádzajú.
Som tu ja a verím,
že z temnoty ťa vždy budem vedieť dostať.
Zúfalosť nie je dobrá,
skľúčene sedieť v izbe tiež nie.
Treba len zdvihnúť hlavu a pozrieť sa,
zístíš, že som tu.
Kedykoľvek potrebuješ, oslov ma.
Čítaj si toto dokedy to nepochopíš,
aj keď si myslím, že chápeš...
...dávno.
Mám ťa veľmi veľmi rada,
si ten najlepší kamarát, akého mám...
...preto sa na mňa vždy môžeš spoľahnúť.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár