Späť do minulosti, od prítomnosti preč.
Tam, kde sú zakotvené len pekné spomienky,
smiech a spoločné momentky.
Ale príbeh skončil, opäť som späť- vitaj prítomnosť,
vládnu tu slzy, chlad a zlosť.
Otáčam sa znovu do minulosti, no vidím len čiernotu,
nikdy nekončiacu temnotu.
Chýbaš mi, tak ako nechýbal mi ešte nikto v živote,
Ty si teraz na lepšom mieste, sedíš niekde v nebeskej porote.
Verím, že je ti tam dobre, najlepšie ako môže ti byť,
Tak veľmi túžila by som to všetko pochopiť!
Pochopiť, prečo práve ty, prečo si musel byť z tých,
Z tých čo umierajú mladí, nevráti mi ťa späť už nik.
Pre jednu hlúpu minútu, búrka, rýchlosť, šmyk,
Ďalej len prázdnota, tma, uši trhajúci krik.
Čierny smútok ako najtmavšia noc, najstrašnejšie nebo bez hviezd,
V mysli oživujú sa mi spoločné chvíle, stovky navštívených miest.
Smútok zasadol mi na tvár, votrel sa mi do snov,
Žil si ako sa ti páčilo, podľa vlastných osnov.
Úplne ťa to pohltilo, niečo tak temné, že slovami nevedel si to vyjadriť,
Na vyšší level skúšal si svoj život preradiť.
Ale ja pre tú temnú vec, pomenovanie mám,
Bol to adrenalín, čo vzal ťa nám.
Srdce šľachetné si mal, ako najčistejší krištáľ,
Povedz mi, Bože, prečo takto si to zmýšľal?
Na zemi si bol anjelom bez krídel, v nebi ich hádam už mať budeš,
Chýbaš nám, ale to vieš, v srdci nám navždy ostaneš.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár