1.Kapitola
Zástupcovi riaditeľky a učiteľovi obrany proti čiernej mágií nabehol na tvári znechutený úškľabok. Jeho „drahá“ nadriadená ho nechala vybavovať tie nechutné papierovačky. A to ešte s takou chabou výhovorkou. Vraj že musí robiť pohovory s ľuďmi na miesto učiteľa elixírov. Pchá! Aj tak nikoho poriadneho nenájde. Všetci aspoň trochu inteligentný majstri elixírov sa držia dosť ďaleko od školy a tí ostatní ani nespoznajú rozdiel medzi amortenciou a všehodžúsom. Takže ich tak či tak bude musieť učiť on a Minerva bude musieť začať zháňať učiteľa Obrany proti čiernej mágií a tam si už teda môže vyberať. Od tých húfov tupcov čo učil a ledva preliezli školu až po ďalších trolov čo boli jeho bývalými žiakmi ale na rozdiel od prvej skupiny vstúpili do Aurorského prípravného programu. Hm síce nepredpokladal že by vybrala niekoho iného ako Grangerovú či Weaslyho alebo Pottera. Nie s nimi on nehodlal pracovať. To sa radšej bude dívať ako nejaký inteligent učí elixíry.
V krbe zahučali plamene a do riaditeľne vošla samotná riaditeľka. Elegantne si z pliec oprášila popol a podišla k trochu prekvapenému Severusovi. „Severus“ začala pomaly a jemu sa v hlave rozozvučal varovný zvon. Toto nevyzeralo dobre. „Rozhodla som sa že ti dám dlhšie voľno. Spravil si pre mňa a túto školu strašne veľa a zaslúžiš si odpočinok. A nepozeraj tak na mňa. Všetko je už vybavené drahý chlapče a ty si budeš môcť oddýchnuť. Pôjdeš na okružnú plavbu. Áno na okružnú plavbu. A to na trase na ktorej sa plavil Krištof Kolumbus so Santa Mariou. Odchádzaš zajtra a neznesiem žiadne námietky. Pekne si pôjdeš oddýchnuť. Pri troške šťastia ti to urobí lepšiu náladu.“ Zakončila svoj monológ a vypoklonkovala z riaditeľne. Na papiere a dokumenty si zrazu nikto nespomenul.
***
Majster elixírov zlostne balil svoje veci. Dnes mal odísť a ešte nemal zbalené. Aj tak stále nechápal prečo by niekde musel ísť. Minerva mu vybavila plavbu. Pchá! Akoby mal o niečo také záujem. Vôbec sa mu teda nepáčilo že by sa mal hojdať na nejakej lodi kde bude mokro, smrad a ešte mu z toho všetkého hompáľania príde zle. Zlostne zacvakol svoj kufor. Zo zadného vrecka čiernych riflí vytiahol prútik. Jemne ním švihol a tím zabezpečil svoj byt pred neželanými hosťami. Kufor zmenšil na veľkosť zápalkovej škatuľky, strčil si ho do vrecka a pružným krokom opustil svoj byt v žalároch. Nemal tušenie ako dlho tá plavba potrvá, keďže mu to Minerva zabudla jak si povedať a s čistím svedomím niekam zdúchla. Len dúfal že to nebude trvať tak dlho ako sa keď sa plavil Kolumbus naozaj. Tc tc tc, všetci sa proti nemu spikli. Ešte aby na tej lodi stretol Potter, Weasleyho či nebodaj Grangerovú!
Dorazil za ochrannú bariéru školy a s hlasným PRÁSK! Sa premiestnil.
***
Objavil sa v slnkom zaliatom prístave. Vlny narážali do starého už práchnivejúceho prístavného móla a s vlasmi sa mu pohrával jemný vánok. Vo vzduchu bolo cítiť soľ a ryby. V diali bolo možné vidieť rybársku lodičku hompáľajúcu sa na vlnách na ktorej rybár rozhadzoval sieť.
V duchu nadával na svoje čierne oblečenie. Pomaly prešiel ku skupinke ľudí, viditeľne čarodejníkov ktorý čakali na odchod ich lode. Prešiel po mostíku a vstúpil na palubu. Opýtal sa nosiča kde je jeho kajuta a predložil cestovný lístok. Nosič, jasne neznalec španielčiny s anglickým prízvukom začal čosi drmoliť. „Môžete aj anglicky som z Londýna.“ Povedal bez jasného záujmu s kamennou tvárou. „och ďakujem. Ja som totiž to zo Škótska. Ehm ,“ odkašľal si „takže to je prvá trieda kajuta 713.Pôjdete tu dole schodmi a potom na koniec chodby. Prajem príjemnú plavbu.“ Povedal a otočil sa na prichádzajúci postarší manželský pár. Zišiel teda dolu schodmi a vydal sa na samý koniec chodby. Podišiel ku dverám so zlatou tabuľkou s nápisom 713. Kajuta reagovala na jeho magický podpis a v zámke sa zjavil malý kľúčik. Otočil ním a zámok cvakol. Pootvoril dvere a vošiel do honosne zariadenej obývacej izbe. V boli tam červené kreslá a gauč rovnakej farby s bielymi vankúšmi. Na vyrezávanom stolíku stála váza s červenými a bielymi ružami. V izbe trónil veľký krb do ktorého by sa vošiel človek a na jeho rímse stála mištička s hop-šup práškom. Z izby viedli jedny dvere. Podišiel k nim a vošiel do spálne. Izbe dominovala veľká posteľ s baldachýnom. Celá miestnosť bola ladená do modrej a fialovej. V rohu stála starožitne vyzerajúca maľovaná skriňa a naproti nej na druhej strane izby, trónil stôl aj s knižnicou. No aspoň že na to Minerva myslela.
Vytiahol prútik a zväčšil svoj kufor. Jediným švihnutím prútika sa oblečenie samo vybalilo a naukladalo do skrine. Knihy zasa zamierili do knižnice a pergameny, brká a atramenty pristáli na stole. Jediné čo zostalo bezpečne uložené v kufri, boli prísady do elixírov a kotlík. Použil pár kúziel aby ho nikto nemohol vyrušiť. S tichým povzdychom si privolal elixír na spánok bez slov a kopol ho do seba. Z úst mu splynulo len unavené zastonanie a potom sa zrútil do mäkkých perín.
***
Prebudil ho zvuk hromu. Hneď ako sa ako tak prebral začal si uvedomovať že ich loď hádže sem a tam. Pokúsil sa postaviť no márne. Ďalší pohyb lode ho zhodil z nôh. Mal zlé tušenie. Tento alarm z duše nenávidel no niekedy mu dokázal pomôcť. Jediným pohybom ruky sa všetky jeho veci poskladali do už sa zmenšujúceho sa kufra. Ten mu sám vlietol do vrecka. Okamžite vyrazil na palubu. Tam okrem hučania rozbúreného mora a hromov nebolo počuť nič. To nebolo dobré. A toto už vôbec nie. Preblesklo mu hlavou keď zbadal že chýbajú všetky záchranné člny. Jeho myšlienkové pochody boli prerušené vlnou ktorá ho zmietla z nôh. Zacítil prudký náraz ktorý ho doslova vystrelil dopredu. Začul prašťanie. V lodi sa začala objavovať stále sa zväčšujúca trhlina cez ktorú vystrekovalo čím ďalej tím viac vody. Loď začala klesať. Ďalšia obrovská vlna ho znova zmietla. Tento raz však do mora. Snažil sa plávať. Do pľúc sa mu však príliš rýchlo dostávala voda. Potápal sa. Dolu pod hladinu. Jeho posledná myšlienka pred úplnou temnotou bola že to svetlo vyzerá ako svetlo lampášov.
***
Večer na lodi Nemezis bol veľmi perný. Pirátov zastihla búrka nepripravených. Nikto z nich totiž nečakal búrku už dnes. Teda nie takej sily. Najlepšie všetko zvládala zástupkyňa kapitána. Hnedovlasá kráska sa opierala o zábradlie na kapitánskom mostíku a sledovala rozbúrene more. Niečo sa jej zamarilo. A nie! „Muž cez palubu!“ zvreskla z celej sily a skočila do mora. Plávala a bojovala proti vlnám. Doplávala k mužovi no musela použiť prútik aby ho dostala na palubu. Doplávala k lodi a vyliezla po lanovom rebríku. Na palube už muža oživovali. „už je to za ním. Spí.“ Poznamenal Jimmy. „Dobre.“ povedala . „Odneste do hosťovskej kajuty. Potrebuje pomoc. Boh vie že ak nebude mať žiadnu poruchu tak pri ňom stály všetci anjeli strážny. Keď muža zdvíhali prvý krát uzrela jeho tvár. Po tvári jej prebleskol záhadný úsmev. „Toto bude ešte zaujímavé.“ Zašomrala a vydala sa vyliečiť jej bývalého profesora.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár