Prebudili ho lúče slnka tancujúce po jeho tvári. Roztvoril oči. Mal zvláštny pocit. Niečo nebolo v poriadku. Táto izba určite nebola jeho. Lakťami sa oprel o matrace aby bol vyššie a mohol sa porozhliadnuť.
Celá izba bola zariadená vkusne a pripomínala lodné kajuty zo šestnásteho až osemnásteho storočia. Ležal v posteli s bielym baldachýnom a presne oproti bol veľký stôl na ktorom boli porozkladané pergameny, brká, zápisníky, mapy a kompasy. Neďaleko postele stála skriňa a vedľa nej biely ‘’toaletný stolík. ‘No fajn, v tejto izbe určite býva žena’ preblesklo mu hlavou pri pohľade na stolík. Takmer celá izba bola dookola obohnaná knižnicou. Boli tam dvoje dverí. Jedny napravo a druhé neľavo. Vydal sa ku dverám na pravej strane. Potlačil ich a vošiel dnu. Prekvapením zabudol zavrieť ústa.
To posledné čo v izbe čakal bolo laboratórium. Všade boli prísady do elixírov, príručky, knihy, kotlíky a fľaštičky s etiketami. Písmo na nich mu bolo zvláštne známe. Vyšiel von a rozhodol sa skúsiť druhé dvere.
Keď vyšiel von oslepili ho lúče zapadajúceho slnka. Do nosa ho udrela vôňa mora. „Á utopenec sa nám konečne prebudil. Skvelé. Zástupkyňa už začína byť na nervy že jej liečba a elixíry nezaberajú. To vám poviem...“ hovoril s úsmevom opálený mladík skôr ako ho prerušil ženský hlas „Jimmy! Makaj! Všetci normálni ľudia už spia len ty sa flákaš!“ Jimmymu prebehol cez tvár úškrn a s úsmevom v očiach odpovedal „Áno pani zástupkyňa. Už makám jak fretka len mám pre vás skvelú správu. Ten utopencový netopier sa už prebral a vyzerá byť v poriadku.“ Povedal a začal uväzovať uzly rýchlejšie. Severus prešiel po palube až ku schodíkom vedúcich na provu lode. „Zdravím profesor. Jimmyho si nevšímajte. Je len úprimný. No niekedy až príliš.“ Pozdravil ho až príliš známy hlas. Zdvihol oči ku zábradliu na prove lode a zbadal mladú ženu ktorej oči sa mu akoby zarývali do duše.
Na prove lode stála žena s hnedými kučeravými vlasmi a orieškovo-hnedými očami. Malinovo-červené pery boli roztiahnuté do mierneho milého úsmevu. Na sebe mala oblečenú voľnú bielu košeľu s výstrihom do V ktorá odhaľovala jej opálené ramená. Tesné jazdecké nohavice perfektne podtrhli jej štíhle nohy a vysoké čierne čižmy jej pridali pár centimetrov na výške. TO čo ho na nej najviac zarazilo nebol jej výzor, ktorý sa od dňa keď ju videl naposledy veľmi zmenil, no najviac ho prekvapilo jej správanie. Keď ju naposledy stretol bol vrahom najväčšieho čarodejníka ich doby, nenávidený profesor elixírov a jeden z najvernejších Voldemortových smrťožrútov. A ona sa naňho milo usmievala a v jej očiach žiarila priateľskosť a pochopenie. Prepaľovala ho takým pohľadom akým ho naposledy prepaľovali teraz už mŕtve modré oči starého riaditeľa. Otočila sa ku nemu chrbtom a znova sa zahľadela na more.
Prehovorila pokojným a vyrovnaným hlasom „Som rada že ste sa už prebudil. Naozaj som už začínala byť zúfalá že moja liečba nezaberá. A dúfam že nemáte morskú chorobu.“ Prišiel k nej a oprel sa o zábradlie. Chvíľu sa díval na zábradlie no nevydržal to dlho. Zadíval sa na jej tvár a spustil príval svojich otázok „Slečna Grangerová, ako je možné že z tých miliárd ľudí na tejto planéte ma pred utopením zachránite práve vy? A čo tu vlastne robíte? A kde to som? Čo je toto vlastne za loď a kde sa nachádza?“ položil jej svoje otázky a netrpezlivo čakal na odpovede. „Takže, na vašu prvú otázku odpovedať neviem. Ste na pirátskej lodi Nemezis ktorá sa nachádza v Karibskej oblasti. Jej kapitánom je Monte Július Puchi ktorý je práve mimo lode. V jeho neprítomnosti velím ja ako zástupkyňa kapitána. A ja som na tejto lodi tri roky.“ Odpovedala a s úsmevom sa naňho zahľadela. „Kedy sa ma chystáte vylodiť alebo najlepšie zaviezť do Anglicka?“ povedal s nádejou na svoj domov. Hermiona odvrátila tvár „Nevylodíme, nezavezieme. Kapitán jasne rozkázal že musíte zostať. Na tejto lodi sa nie je možné premiestňovať používať hop-šup práškovú sieť či odletieť na metle. Kapitán vás tu chce pre vaše skvelé schopnosti. Na tejto lodi je veľmi veľa čarodejníkov no väčšina z nich v živote nedržala prútik. Som tu takto s kapitánom jediná ktorá dokáže uchádzajúco čarovať. A na tejto lodi jediná dokážem vyrábať elixíry. Nerada to priznávam no takto sa prepracujem. Prepáčte, blíži sa búrka, musím skontrolovať uzly. Ak máte ešte nejaké otázky ostaňte tu a počkajte. A keby aj nie aj tak tu počkajte. Ešte ste nezažili búrku na lodi Nemezis. Dám vám elixír na spánok bez snov. Určite ho budete potrebovať.“ povedala a vydala sa do lanovia.
‘Ak si myslí že tu budem sedieť a čakať ako poslušný pes tak sa veľmi mýli. ’preblesklo mu mysľou a vydal sa za ňou šplhať sa po lanách. „Vedela som že pôjdete za mnou.“ zakričala Hermiona keď už bol na sťažni. „Ak viete zaväzovať uzly tak mi prosím pomôžte. More je nevyspytateľné.“ Povedala a išla kontrolovať ďalší uzol. Prešiel okolo nej a začal od konca. „Hej vy dvaja Tarzanovia!“ ozval sa zdola výkrik. „Čo je Jimmy? Všetci normálny ľudia už spia!“ ozvala sa Hermiona. „Prišiel list od kapitána.“ zakričal Jimmy. „Čítaj!“ zakričala Hermiona. „Milá Mia! Dúfam že sa už profesor prebudil a mám pre teba jednu dobrú a jednu zlú správu. Ta zlá je že sa o týždeň oneskorím. Dúfam že to zvládneš. No a ta dobrá je že budeš môcť prejaviť trocha krutú časť svojej povahy,“ Pri tejto vete vydal Jimmy niečo ako zakňučanie „pretože môžeš posilniť tréningy šermu. A samozrejme musíš naučiť šermovať aj profesora. S pozdravom Kapitán Monte Július Puchi . No to sa máme na čo tešiť. Idem radšej spať mám strach. Tc silnejšie tréningy šermu.“ odišiel hundrajúc. Hermiona sa spustila po lane a Severus sa vydal za ňou.
Kývla mu rukou aby ju nasledoval. Išiel za ňou do kajuty v ktorej sa prebudil. Zaviedla ho do laboratória a tam mu do ruky vrazila elixír na spánok bez snov. „Dúfam že vám nemusím vysvetľovať ako sa používa.“ poznamenala s úškrnom a vypoklonkovala ho von.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár