3. Kapitola- Stretnutie s kráľom
Stuhla. Strach ju zamrazil na mieste. ‘Sakra Dáša musíš sa spamätať.’ prikázala si v duchu. „Hej Elias, nedes ju. Nemá zbrane a je to dievča. Nemá žiadnu šancu.“ Ozvalo sa z prava. Otočila hlavu za hlasom.
Stál tam elf alebo poloelf či čo to vlastne bol. Jemné črty tváre lemovali havranie vlasy, ktoré jemne viali vo sviežom vánku. Prebodával ju takým pohľadom až nadobudla pocit že jej vidí rovno do duše. Jantárové oči jasne žiarili v dennom svetle a pripomínali oči divého vlka. Jemne naružovelé pery na bledej tvári mal roztiahnuté do milého úsmevu. Bol vysoký asi stoosemdesiat až stodeväťdesiat centimetrov. Štíhlu postavu zahaľovalo zvláštne oblečenie.
Vyzeralo podobne ako oblečenie z kníh dejepisu. Biela tunika prekrytá čiernym kabátcom, béžové jazdecké nohavice s cvočkami a vysoké čižmy ušité zo zvláštnej tmavozelenej kože. Okolo pása samu hompáľala pošva meča a cez rameno mal prevesený luk aj s tulcom. Okrem nich mal cez plece prehodenú starú ošúchanú brašnu z kože.
„Nič ti nespravíme ale nerob problémy. Náš kráľ ti určite pomôže dostať sa domov. Vidno že nie si odtiaľto. A inak ja som Rodegan a ten blondiak za tebou je Elias.“ Povedal milo a tým ju vytrhol zo zamyslenia.
„Hm. Opatrnosti nikdy nie je dosť.“ zahundral si Elias a pobral sa za kráčajúcim Rodeganom.
Vošli hlbšie do lesa. Išli a išli a išli. Predierali sa húštinami , vyhýbali sa zvláštnym tvorom a kráčali kľukatými cestičkami.
„A odkiaľ vlastne si?“ opýtal sa zamyslene Elias. Až vtedy jej došlo že oni sa jej predstavili a ona im nie.
„Volám sa Dáša. A ušetrím vás zbytočných otázok, som človek zo Zeme.“ opáčila chladne a nevnímala dvojité zalapanie po dychu. Pomaly vyšli z lesa a pred ňou sa rozprestrela čistinka zaliata lesom. Na nej stály domy a všade pobehovali elfovia a poloelfovia. Domy boli prevažne drevené zo slamenou strechou no našlo sa aj pár kamenných. Z niektorých stúpal dym, z iných sa zas a valila opojná vôňa a z ďalších bolo počuť hudbu. Prekvapením zabudla zavrieť ústa. Všetci elfovia boli tak...nádherný. Áno aj v ich rozprávkach boli elfovia prekrásny no to boli rozprávky! No toto bolo iné. Boli tak krásny až sa vám dych zadrhával v hrdle. Okolo nej niekto prebehol rýchlosťou blesku.
„Rodegan, ty idiot!“ zakričal ktosi za jej chrbtom. Otočila hlavu v smere diania. Na Rodeganovi visela elfka a hlasno mu nadávala.
„Ty idiotský imbecil! Do kelu prečo si mi nič nepovedal!? Vieš aký som o teba mala strach!? Takmer sa mi zastavilo srdce! Vieš že si magor!?“ zakončila svoj monológ a pre efekt dala Rodeganovi jednu po hlave.
„Au. Prepáč sestrička ale dostali sme naliehavú správu. Do uší sa nám dostalo že sa niekto neznámi potuluje neďaleko dediny. A to ma privádza k nášmu objavu. Toto je Dáša. Je to človek. A teraz ak dovolíš musíme ju doviesť pred kráľa.“ povedal a vybral k domu v samom strede toho zoskupenia. Elias ju štuchol do chrbta a ona hneď vyštartovala za ním.
„Tu kráľ prijíma bytosti, návštevy a súdi.“ vysvetlil no keď si všimol ako pri zmienke o súde zbledla zhovievavo sa usmial „ nemáš sa čoho báť. Náš kráľ ti určite pomôže.“ Vošli dnu. Na rozdiel od zovňajška bolo vnútro zariadené honosne ako prijímací sál paláca. Na zdobenej stolici sedel starý muž. No teda elf.
Mal dlhé šedivé vlasy ktoré mu siahali až po pás. Vpredu mal zapletené dva vrkôčiky ktoré sa spájali na zátylku. Z bledej vráščitej tváre vyžarovala dobrota a múdrosť. Na sebe mal dlhý prešívaný kabátec siahajúci až do polovice lýtok a vysoké čižmy z čiernej šupinatej kože. Taktiež sa mu okolo pása hompáľala pošva zo zasunutým mečom a v ruke držal zvláštnu palicu. Takú akú mávajú v rozprávkach pre deti mocný čarodejníci.
„Zdravím ťa dievča.“ Pozdravil ju kľudným a rozvážnym hlasom. „Áno viem že si človek,“ povedal a ignoroval jej prekvapený výraz „a viem aj odkiaľ si a ako sa voláš. Teraz dobre počúvaj. Tá kniha, ako si si určite všimla, je písaná kopou jazykov. Je písaná všetkými rečami tejto dimenzie sveta. Tie texty na seba nadväzujú. Odkrývajú temné tajomstvo tohto sveta. Musíš precestovať celý tento svet a stretnúť sa s aspoň jedným zástupcom každej reči a požiadať ho o pomoc. Každému všetko porozumieš a budeš vedieť s nimi hovoriť, a to len vďaka tomu prívesku. Ten však neumožňuje schopnosť písať a rozumieť písanému slovu tých rečí. No a teraz dieťa,“ odmlčal sa po chvíli rozprávania „ by si sa tu mala porozhliadnuť. Verím že sa ti tu potom prespí lepšie. A zajtra ti vyberieme doprovod na tvoju púť“ usmial sa vypoklonkoval ich von.
„Len dúfam že moji synovia vybrali dobre.“ Povedal ustarostene do ticha starý elf.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár