Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno utešené mestečko .V tomto mestečku boli (aj okrem iných) dva domčeky. Jeden bol vedľa skládky biologického odpadu z neďalekej ZOO a druhý bol vedľa továrne na výrobu mačacieho žrádla .V domčeku vedľa skládky žil aj so svojimi šestnástimi bratmi Tom (a nie nebol to ten Felton) .V domčeku vedľa továrne žila aj so svojimi šestnástimi (áno, toto číslo mám rada) mačkami Emma ( ani teraz nemyslím tu Watson ) .Emma a Tom sa mali veľmi radi a no osud chcel inak .Raz sa strašne ba priam do krvi pohádali .Rozišli sa. Tom sa stal starým mládencom a stlstol na stodvadsať kilogramov .Emma ostala starou dievkou obklopenou mačkami až kým sa neudusila mačacími chlpmi .Ale čo by bolo keby...sme sa vykašľali na to čo chce osud a ignorovali ich rozchod? Tak teda počúvajte čo by bolo keby...
Emmu vyrušil z krásneho sna nepríjemný zvuk pípajúceho budíka .Vypla ten strašný prístroj a rozhodla zaliezť do kúpeľne a spraviť zo seba aspoň trošku človeka. Keď po „chvíli“ (áno všetci ti veríme) vyliezla už sa na ňu dalo pozrieť bez toho aby ste skameneli .Dnes mala namierené do krásneho nového nákupného centra pretože mala s Tomom dohodnuté rande v drahej luxusnej reštaurácií. Ako blesk z jasného neba ju napadla predstava šiat na dnešný večer. Už aj uháňala s vetrom o preteky .Keď mala nakúpené najdrahšie a najkúzelnejšie šaty. Zašla do kaderníctva, salónu a na manikúra. Pomaly sa začala vracať domov. Keď jej však pohľad zabehol k ciferníku hodiniek tak sa zhrozila. Tak sa ponáhľala že si ani nevšimla že si ku červeným šatám vzala jasno zelené silonky a že má jednu lodičku červenú a druhú modrú. Bežala po ulici ako zmyslov zbavená a preto sa všetko zbehlo ako v gýčovitej americkej komédií. Naše chodníky sú v otrasnom stave a nejaká dobrá duša čo nevie čo s peniazmi dala opraviť jeden z nich. Robotník čo tam od rána pracoval asi ako jediný na svete ešte dbal na zdravú výživu a mal na obed banán. No keďže banánová šupka nie je plast rozhodol sa že, načo sa unúvať prejsť päť metrov a zahodiť ju do koša ale hodil ju za seba. A náš víchor menom Emma sa na nej pošmykol a skončila v ešte nestvrdnutom betóne jak dlhá tak široká. A babička ktorá býva na druhom poschodí hostila ešte pred týždňom celú rodinu. A keďže sa jej sekaná veľmi nepodarila na WC sa stála rada. No a dnes je jej toaleta upchatá. Preto to čo sa v nej nachádzalo, sa rozhodla vyliať von oknom tak ako sa to robilo kedysi. Pretože mne priamo pri tomto písaní asistovali zákony schválnosti tak naša drahá Emma mala toľko šťastia že obsah záchodovej misy skončil na jej krásnom novom účese. I keď gentlemani sú už vyhynutý druh tak sa našiel ešte deduško s klobúčikom na hlave a z roku pána a pomohlo nášmu dieťaťu šťasteny. Ona sa ani nepoďakovala keďže dnešná mládež nemá už žiadne spôsoby a utekala akoby jej horelo za pätami. Dychčiac a chraptiac sa prihnala až k už vyššie spomínanej nóbl reštaurácií a tam čo nezbadala! Jej „milovaní“ Tom sa tam lepil na nejakú hus (nie nemyslím to zviera) a na ich rande očividne zabudol. Násilím potlačila slzy a prihnala sa k „utešenej“ dvojici. Schytila Toma za rameno a obrátila k sebe. Poriadne ho preplieskala a s hrdo zdvihnutou bradou odkráčala domov. Ten podrazák mal toľko drzosti že sa jej ani nepozeral do očí! No a toto by bolo keby......
A s Emmi sa aj tak stala stará dievka no Tom je šťastne ženatý a má už sedemnásť detí a do budúcna plánuje ďalšie. No čo, ktorá verzia je lepšia? xDDD
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár