Striedavo som sa pozerala raz na Tifu a raz naňho. „Takže... Odette, ha?“, prehovoril napokon Zack. Tifa sa naňho nechápavo pozrela. „No, vieš, my tuto s Odette sme sa už raz stretli, však?“, objasnil Tife Zack a popritom sa pozeral na mňa. Ja som prikývla. „Tak teda ťa konečne spoznávam. Veľmi ma teší, Odette.“, povedal Zack a podával mi ruku. „Potešenie je na mojej strane.“, povedala som a potriasli sme si ruky. Zack však moju ruku držal tak pevne, akoby ju nechcel pustiť. Keď už to trvalo hodnú chvíľu, Tifa si odkašľala a ja som v tom momente vytrhla svoju ruku z jeho pevného stisku. „A kde ste sa vy dvaja vlastne stretli, hm?“, vyzvedala Tifa a striedavo na nás hľadela. „No, tuto neďaleko... v kostole.“, vysvetlila som jej. Ona sa na Zacka zamyslene pozrela. „A ty si čo robil v kostole?“, spýtala sa Tifa Zacka. „Čo sa staráš?“, odbil ju Zack a zazubil sa. „Bacha Zack, ešte stále som tvoja staršia sestra, tak tu nerob zo seba machra a nevystrkuj rožky. No tak, vyklop to!“, vysvetlila mu Tifa situáciu. Zack sa pousmial. „Chýbala si mi.“ Tifa sa na Zacka usmiala, no vzápätí naňho hodila nenávistný pohľad. „A čo to má spoločné s tým, že si bol v kostole?“ „Mám snáď zakázané chodiť do kostola?“ „To nie, ale čo si tam robil? Keď tvoje prvé kroky mali smerovať za mnou do baru?“ „Vieš, že ani neviem? Proste som chcel byť na chvíľu sám. Chcel som o všetkom v pokoji popremýšľať. A kostol sa mi zdal ako vhodné miesto. Avšak ten bol už rezervovaný.“, povedal Zack a zvláštne sa na mňa pozrel. Ja som sa zmätene pozrela do zeme. „Ale choď niekam Zack. Len mi nepovedz, že si sa bál za mnou prísť? Vari si sa bál, že ťa vyplieskam za to, že si sa za tých desať rokov ani raz neozval?“, doberala si Zacka Tifa. Zack sa však nezasmial. Tváril sa úplne vážne. „Vlastne máš pravdu.“ Tifin úsmev sa skrivil. Čakala na Zackovo vysvetlenie. Zack sa zhlboka nadýchol a spustil: „Tifa, nevidel som ťa vyše desiatich rokov, vôbec som nevedel, ako sa mám s tebou zvítať, čo ti povedať... bál som sa, ako na mňa zareaguješ a či ťa vôbec spoznám.“, priznal sa Zack a Tifa sa usmiala. „Takže takto! Ty namiesto toho, aby si najskôr prišiel za svojou milovanou staršou sestrou, tak sa radšej flákaš kade tade?! A keby si aspoň mal poriadnu výhovorku! Tak náš malý Zackíček sa nám bál? Pekne, pekne!“, podpichovala ho Tifa a buchla ho do pleca. Zack sa na ňu uškeril. „Chýbala mi tá tvoja neustála uštipačnosť“, povedal Zack a silno objal Tifu okolo pásu. Ja som sa pousmiala. Sadla som si na barovú stoličku a pozerala som sa na nich. Nechcela som ich vyrušovať. Toto má byť ich chvíľka. Majú veľké šťastie, že majú jeden druhého. Majú sa navzájom o koho oprieť. Povzdychla som. Okrem Tify nemám nikoho. Tifa, čo by som bez teba robila... Vtom sa Tifa od Zacka odtiahla. „Zack, nemal by si ma tak silno stláčať.“ Zack sa na ňu nechápavo pozrel. Tifa sa pousmiala, položila si dlaň na svoje bruško a povedala: „Som tehotná.“ Zackovi to očividne vyčarilo úsmev na tvári. „Takže ja budem strýko?“ Tifa prikývla. „Ja budem strýko!“, zvýskol Zack a aj napriek Tifinmu namietaniu ju objal. „A kto je ten šťastlivec?“, energicky sa spýtal Zack a Tifin úsmev poklesol. Zack sa na ňu ustarane pozrel. Tifa mu pokynula, nech si sadne. Potom mu všetko vysvetlila. Povedala mu všetko. Aj o Cloudovi a aj o tom, ako sa so mnou stretla a ako to navzájom spolu súvisí. Zack len počúval. Keď Tifa dohovorila, začal Zack: „Poznám Clouda.“ I keď som doteraz ich rozhovor moc nepočúvala, po týchto slovách som zbystrila pozornosť. „Aj jeho odviedla ako malého ShinRa. Vždy bol zvláštny. Bol veľmi tichý, nikdy toho veľa nenahovoril. Mali sme spoločnú izbu. Snažil som sa ho nejako začleniť do kolektívu, ale moje úsilie sa s ním hocijako zblížiť bolo márne. Odmietal spoločnosť ostatných. Nemal priateľov, ľudí od seba doslova odháňal. A bol úplne nezvládnuteľný. Nikdy sa nikomu nepodriaďoval a nikoho nechcel počúvať. Chcel si byť sám svojím pánom. No aj napriek tomu aký bol, bol jedným z najlepších vojakov ShinRy spolu so mnou. Možno ma aj preto nemohol ani vystáť. Vždy so mnou súperil. Keď mal šestnásť, ušiel zo ShinRy a odvtedy o ňom nikto nepočul. Teda, až doteraz. A aj to je jeden z dôvodov, prečo som tu. V ShinRe sa dozvedeli o tom požiari, čo bol nedávno v Nibelheime a dozvedeli sa aj o tom, že ho spôsobil Cloud. Vyslali ma, aby som ho priviedol späť. Vysvetlili mi to tak, že si nemôžu dovoliť prísť o jedného z najlepších vojakov a už vôbec nesmú pripustiť, aby takto vyčíňal. Jednoducho ho chcú nejakým spôsobom skrotiť, aby pracoval pre nich. To, ako to urobia, ma už nemusí zaujímať. Ja ho mám len priviesť späť do ShinRy. A ak sa bude vzpierať, tak mám použiť aj hrubú silu, ale musím ho doviesť späť. No a potom som sa dozvedel, že v Midgare sa otvára nový bar. No a samozrejme aj to, kto ho otvára. Tak som sa s tebou skontaktoval.“, povedal Zack a pozrel sa na Tifu. „A ozaj, ako sa má mama? A kde vlastne je?“ Tifa sa pozrela do zeme a ja som odvrátila zrak na poličku za Tifou. Budem ju musieť potom utrieť. „Čo sa tu deje?“, nechápal Zack. „Mama zomrela, Zack.“ Zack sa na Tifu ublížene pozrel. „A môže za to on! Za všetko môže on! Cloud! Mama umrela pri tom požiare!“ Tife začali po tvári tiecť slzy. Zack sa postavil a tuho ju objal. Obaja veľmi trpeli. Mne sa pri pohľade na nich opäť obnovila neutíchajúca nenávisť voči Cloudovi. Dosť bolo utrpenia. Dosť bolo zľutovania. Dosť bolo pochybností. Zastavím Clouda Strifa v jeho vyčíňaní, nech to stojí čo to stojí.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár