„No konečne!“, potešil sa Zack a už si mädlil ruky. Ja som sa taktiež veľmi potešila, no z ničoho nič ma prepadla únava. Nechcene som zívla. „Niekto tu mal ťažkú noc.“, skonštatoval Zack. Tifa sa na mňa ustarane pozrela. „Odett, nevyzeráš dobre. Je ti zle? Spala si vôbec?“, hrnula na mňa Tifa otázku za otázkou. „Uhm.“, zaklamala som. Nechcem, aby si robila zbytočne starosti. Začala som premýšľať. Mám jej to povedať, nemám jej to povedať? Nakoniec som sa rozhodla, že jej to poviem. Vtom môj zrak spočinul na Zackovi. Nie, pred ním nie. Poviem jej to, keď budeme samé. „Nechceš ešte ísť do postele? Mala by si sa vyspať.“, strachovala sa o mňa Tifa. Ja som sa pozrela na hodiny. Bolo deväť. Hm... mohla by som troška trénovať. Koniec koncov, Angeal povedal, aby som zbytočne nezaháľala a nestrácala čas. Cloud je predsa každou sekundou mocnejší. Tifa by isto rada šla so mnou, ale čo by sme povedali Zackovi, kam ideme? Radšej pôjdem tentoraz bez nej. „Už musím ísť.“, oznámila som a rýchlosťou blesku som odkráčala z baru. Tifa za mnou však vybehla von. „Odett, čo sa deje? Stalo sa niečo? Vieš, že mi môžeš povedať všetko.“ Premýšľala som. Mám jej to povedať? Lepšie by bolo, keby jej to ukážem. Ale ako? Teraz to nejde, Zack by určite chcel ísť s nami. Nezostávalo mi nič iné, len klamať. „Vôbec nič sa nedeje Tifa, nemaj strach.“, uistila som ju. „Odette, ale sľúb mi, že keby sa čokoľvek stalo, tak mi to povieš.“ Ja som sa otočila k Tife chrbtom, aby som sa jej nemusela pozerať do očí. „Samozrejme, nemaj obavy.“, povedala som a odkráčala som z tadiaľ najrýchlejšie ako som vedela. Keď som vošla do kostola, zhlboka som sa nadýchla a z plných pľúc som hvizdla. Valefor v tú chvíľu priletel. Ja som ho pohladila. „Máme pred sebou kopu práce.“, vzdychla som a začali sme spolu trénovať.
***
Celý jeden týždeň s Valeforom tvrdo trénujeme. Raz ja jeho, inokedy aj on mňa. Je veľmi dobrý spoločník. Trápilo ma ale, že už celý jeden týždeň Tifu vodím za nos a vôbec jej nepomáham s prípravami baru na jeho otvorenie. Vždy, keď jej to už chcem povedať, vtrhne do kuchyne Zack a jeho prvé kroky smerujú do chladničky. Tifa sa ho hneď opýta, čo si dá, a potom mi povie: „Porozprávame sa neskôr.“ A takto sa to vlečie už týždeň. Tifa nie je hlúpa, určite niečo tuší. Už toho bolo priveľa. Nechcem ju už viac klamať. Hneď zajtra ju sem zoberiem a ukážem jej Valefora. Ale stále som nevedela vymyslieť, ako to spraviť tak, aby Zack nechcel ísť s nami... Sedela som pri kvietkoch v kostole a premýšľala. Vtom za mnou priletel Valefor. Pohladila som ho. „No čo, pripravený na tréning?“ Valefor súhlasne kývol hlavou. Vtom som začula vrzgot dvier a očividne som nebola sama, kto ho počul, pretože Valefor zrazu spozornel a ticho počúval. V momente si stúpil vedľa mňa a zaujal bojový postoj. Ja som sa postavila a snažila som sa ho upokojiť. Vtom niekto vošiel do kostola. „Zack?“ Nemohla som uveriť vlastným očiam. Čo ten tu robí? Zack na mňa len vystrašene pozeral. „Odette, schovaj sa!“, povedal Zack, keď sa spamätal zo šoku a rukou už siahal po svojom Buster Sworde. Len tak mimochodom, tak Zack nazýval svoj meč. Mala som na jazyku uštipačnú poznámku typu: Čo si taký akčný, veď sa nič nedeje?, ale radšej som si zahryzla do jazyka. Postavila som sa pred Valefora a chránila som ho vlastným telom. Snažila som sa Zacka zastaviť. Valefor zúrivo vrčal a bol pripravený na môj povel kedykoľvek na Zacka zaútočiť. Ja som sa naňho pozrela a pohľadom som mu zakázala Zackovi ublížiť. Valefor bol síce zmätený, ale poslúchol ma a prestal vrčať. Zack sa celý čas nechápavo pozeral a rukou stále držal Buster Sword, no nevytiahol ho. Očividne bol zmätený. „Zack prestaň! Dosť! Stačilo! Iba ho viac vyľakáš! Pusť ten Buster Sword!“ Zack sa na mňa prísne pozrel a začal Buster Sword vyťahovať. „Sľubujem ti, že ti neublíži. Prosím!“, uistila som ho. Zack zaváhal, ale napokon svoj Buster Sword pustil. Do čerta, čo teraz?! Nenachádzala som iné východisko, len všetko o sebe Zackovi povedať. No nevedela som, ako začať. „Poď sem.“, pokynula som mu rukou. Zack sa ku mne zdráhavo približoval a celý čas si pritom pohľadom premeriaval Valefora. Keď ku mne Zack prišiel, vzala som jeho ruku a chcela som, aby sa dotkol Valefora. Zack prestrašene vytrhol svoju ruku z tej mojej. „Čo ti šibe?! Zbláznila si sa?!“, vyštekol na mňa. Ja som sa pousmiala. „Keď si vypočuješ to, čo sa ti chystám povedať, až potom budeš mať právo si o mne myslieť, že som úplný blázon.“, povedala som, opäť vzala jeho ruku a opatrne sa ňou dotkla Valefora. Následne som mu ju pustila. Zack sa s úžasom pozeral na Valefora a pohladil ho. Valefor sa nechal. Bol to neopísateľný moment. Prekrásny. „Čo to-“, začal Zack, no ja som ho zastavila. „Prečo si prišiel? Toto si nemal vôbec vidieť!“ „Tifa mala o teba strach. Vravela mi, že každé ráno odídeš a vrátiš sa neskoro v noci alebo až nad ránom. Tak ma poslala za tebou, aby-“ „Ty si ma sledoval?!“ „Tifa mi to prikázala. Mala o teba veľký strach, a popravde, ja tiež.“ „Na tom už teraz nezáleží. Ale teraz, keď si už tu... zaslúžiš si vedieť všetko.“ Zhlboka som sa nadýchla a všetko som mu povedala. O svojich schopnostiach, o Angealovi, a o Cloudovi a svojom poslaní. Zack ma počúval so zatajeným dychom. Keď som dopovedala, nechcel mi uveriť. Tak som mu ukázala, čo dokážem. Dotkla som sa kvietkov a tie sa rozžiarili tak, že osvetlili celý kostol. Zack neveril vlastným očiam. „A to ešte ani zďaleka nie je všetko.“, povedala som. Vzpriamene som sa postavila, otočila som sa Zackovi chrbtom a rozprestrela svoje krídla. Chcela som vidieť jeho reakciu. Otočila som sa. Zack ani nedýchal a s úžasom na mňa hľadel. Bol rozčarovaný. Keď sa ako tak spamätal zo šoku, pousmial sa. „Tak som predsa len vtedy od toho anjela nebol ďaleko.“ Ja som sa pousmiala a prikývla som. Zack pokračoval: „Nikdy som nevidel v mojom živote nič podobné.“, povedal Zack a tekal pohľadom medzi mnou a Valeforom. Vtom jeho pohľad spočinul na Valeforovi. „Uznávam, je trochu desivý, no napriek tomu... cítim z neho podivný druh nehy a pokory.“ Prikývla som. Veľmi dobre som rozumela tomu, čo mi teraz povedal. Úplne presne opísal moje pocity, keď som po prvýkrát uvidela Valefora. Úplne presne. Možno si nakoniec nebudeme až takí cudzí. Zack sa ma pýtal ešte na tak veľa vecí. Už som pred ním nemusela skrývať nič, tak som mu na všetko odpovedala. „Nemali by sme sa už vrátiť do baru? Tifa sa už určite bude strachovať, a navyše, mali by sme jej pomôcť všetko pripraviť na zajtrajšie otvorenie baru.“, povedala som. Zack sa zamyslel. „Áno, máš pravdu, vrátime sa do baru, ale ešte predtým musíme niečo Tife ukázať.“ Ja som prikývla. Povedala som Valeforovi, aby tu na nás počkal, že sa o chvíľu vrátime. Keď sme prišli do baru, Tifa akurát pripravovala všetko potrebné na zajtrajšie otvorenie baru. Keď nás zbadala, osočila sa na nás. „Kde ste boli tak dlho?! To ma tu len tak necháte samu, ani mi nič nepomôžete, flákate sa a ja tu driem ako vôl?! Nehanbíte sa?! A Zack ty sa nešker! Kto sa tu pred týždňom dušoval, že mi bude pomáhať, len aby tu mohol bývať?! Ha?!“ My sme sa so Zackom na seba uškerili, obaja sme vzali Tifu za ruku a dotiahli sme ju do kostola. Ja som hvizdla a zrakom hľadala Valefora. Ten pristál priamo pred Tifou. Tifa sa zľakla a schovala sa za Zacka. Ja som ju uistila, že sa nie je čoho báť, a spravila som s ňou to isté, čo so Zackom. Vzala som jej ruku a opatrne som ju priložila na Valeforovo čelo. Tifa ho pohladila. Potom sa na mňa zvedavo pozrela. Ja som jej všetko vysvetlila a povedala som jej aj o tom, že Cloud sa zmocnil už všetkých Aeonov okrem tohto jedného a každou sekundou mocnie. Keď som si na to spomenula, zmocnili sa ma pochybnosti. Sklonila som hlavu. Čo ak to naozaj nezvládnem? Všetci do mňa vkladajú veľké nádeje, čo ak ich sklamem? Nechcela som na to ani len pomyslieť. „Neboj sa Odett, my so Zackom ti pomôžeme ako len budeme môcť.“, uistila ma Tifa. Pozrela som sa na Zacka. „Zack, ty mi nemusíš pomáhať, ak nechceš, teba sa to netýka.“ „Ale ja chcem. A svojím spôsobom sa ma to týka. Mojou úlohou v podstate bolo ho dolapiť. Tak si tým vlastne splním svoju úlohu, s výnimkou toho, že ho nedovlečiem späť do ShinRy ale k tebe a ty sa už oňho postaráš. A okrem iného ten darebák ublížil aj mojej sestre... zničil môj domov a rodinu... teraz je to už osobné!“, povedal Zack a usmial sa na mňa. Ja som mu úsmev opätovala. „Tak a teraz by sme už mali ísť späť do baru to tam pripraviť. Zajtra nás čaká veľký deň.“, povedala som energicky. Tifa so Zackom prikývli. Ešte som sa rozlúčila s Valeforom a mohli sme vyraziť. Máme pred sebou ešte kopu práce.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár