Všetci zostali šokovane stáť bez pohnutia. Tifa stála za barom s pootvorenými ústami a v očiach som jej videla strach. Zack od zúrivosti zovieral päste. „Cloud? Čo tu do čerta-“ „To je on! To je ten muž, čo podpálil Nibelheim!“, prerušila ma svojím nárekom jedna žena v miestnosti. Cloud len znechutene prevrátil oči. „Prišiel som sa pozrieť, ako na tom si.“ Nechápavo som sa naňho pozrela. „Som férový, takže skutočný boj s tebou začnem až vtedy, keď budeš dostatočne pripravená. Chcem ťa teda preskúšať.“ Po týchto slovách sa mi rozochveli pery, ale nič podobné strachu som na sebe nedala znať. Cloud sklonil hlavu a pousmial sa. „Ako vidím, ešte nie si vôbec pripravená.“ Chcela som niečo namietnuť, ale Cloud pokračoval: „Vyskúšam teda silu tvojho Aeona. Jeden z mojich Aeonov proti tvojmu. Ber to ako tréning.“ Vôbec som ho nechápala. Prečo toľko riskuje? Keby chcel, tak ma vyzve na súboj a zloží ma jediným chvatom. Ale on nie... čo zamýšľa? Vari ma skúša? Chce zistiť, koľko toho dokážem? Vedela som, že keby vystavím Valefora takému riziku, môže sa mu to stať osudným. Ani on ešte nie je ani zďaleka pripravený. Hľadala som teda zámienku na to, aby som Valefora nemusela vystavovať takému nebezpečenstvu. Prekrížila som si na prsiach ruky a víťazne som sa pozrela na Clouda. „A moje meno už poznáš?“ sprostá zámienka, ako odďaľovať súboj našich Aeonov, ale očividne Clouda zaskočila. Výsmešne sa na mňa pozrel. „Domnievam sa, že to nebude až taký problém.“ Nechápavo som sa naňho pozrela. Cloud sa rozbehol do davu na smrť vystrašených ľudí, násilím vytiahol z davu jedného chlapíka a postrčil ho predo mňa. „Ako sa volá?“, spýtal sa ustráchaného muža. Ten sa začal v tú chvíľu lúčiť so životom a prežehnávať sa. Cloud otrávene prevrátil oči. „Tak ako sa volá?!“, zdôraznil ešte raz svoju otázku, tentoraz hlasnejšie. „Od-Odette.“, vysúkal zo seba muž a Cloud ho odhodil do davu ľudí. Mám smolu, že mnou tu nielen všetci opovrhujú, ale ešte aj poznajú moje meno. Smola, no. Teraz sa na mňa víťazne pozrel Cloud. „Takže, Odette, ha? Je tvoj Aeon pripravený?“ Zovrela som päste a privrela oči. Možno je pripravený... možno mu len dostatočne nedôverujem... musím Valeforovi veriť, že to zvládne. Prudko som otvorila oči. „Áno, je pripravený.“ Cloud sa pousmial. „Výborne, ideme pred bar.“ „Hneď... teraz?“, prekvapene som sa naňho pozrela. „Áno, prečo nie?“, povedal Cloud a už sa zberal k dverám. Ja som ho nasledovala. Tifa ma chytila za ruku. Snažila sa ma zastaviť, ale ja som ju nepočúvala. Cloudov Aeon už stál pred barom. Bol... obrovský. Bol omnoho väčší než Valefor, a to, keď som zbadala Valefora po prvý raz, som si myslela, že nič väčšie už ani nemôže existovať. Ou, a mal ešte jednu takú drobnú vlastnosť... z jeho tela šľahali obrovské plamene. Dokonca aj on sám chrlil z úst oheň. Vyzeral veľmi nebezpečne. Veľmi som sa o Valefora bála, no napriek tomu som hvizdla z plných pľúc. Valefor ku mne okamžite priletel. Dav ľudí, ktorý sa zhromaždil pred barom, sa dívali na Aeonov s otvorenými ústami a s rešpektom. Ja som Valefora pohladila. Cloud pokrútil hlavou. Nezaujímalo ma, čo si o tom myslí. Pozrela som sa Valeforovi do očí. „Verím ti.“ Valefor privrel oči a prikývol. Potom upriamil svoj pohľad na ohnivého Aeona a začal sa boj.
***
Boj bol vcelku vyrovnaný, no predsa bol v ňom Valefor tým slabším. Avšak aj Cloudov Aeon bol už unavený, tak Cloud vyhlásil prestávku. Valefor predo mňa bezvládne padol na zem. Ja som ho chytila za hlavu a prinútila som ho pozrieť sa na mňa. „Zvládneme to. Uvidíš, že áno.“, uisťovala som Valefora, ale sama som o tom nebola presvedčená. Odrazu začali moje ruky žiariť. Ľudia sa na mňa s úžasom pozerali, nevynímajúc Clouda a mňa samú. Celý ten jas vnikol do Valefora a on sa postavil, plný energie a síl. Cloud sa na mňa šokovane pozeral. Ja som si obzerala svoje ruky, z ktorých sa postupne strácal jas. Očami som v dave hľadala Tifu a Zacka. Tekala som medzi nimi pohľadom. Boli taktiež šokovaní tým, čo práve videli. Netuším, čo sa práve stalo medzi mnou a Valeforom, ale po tomto 'nabití' jeho energie a sily bol omnoho mocnejší než predtým. Teraz sa to dalo nazvať vyrovnaným súbojom.
***
Boj sa nakoniec skončil porážkou Cloudovho Aeona, ale napriek tomu bol Valefor veľmi vyčerpaný. Okolo Cloudovho Aeona začali poletovať farebné svetielka, dokonca z neho vychádzali dovtedy, dokiaľ nezmizol úplne. Tieto svetielka som určite nevidela po prvý raz. Ale nevedela som si vybaviť, kde som ich presne videla. Viem ale, že ma sprevádzajú pri čomkoľvek, čo urobím. Bolo to nanajvýš zvláštne. Pohladila som Valefora. „Bojoval si usilovne. Som na teba hrdá. Teraz si choď odpočinúť.“ Valefor prikývol a odletel. Cloud ku mne pristúpil. „Niečo také som ešte jakživ nevidel. Si so svojím Aeonom prepojená omnoho viac než som si myslel.“, nechápal Cloud a chytil sa za hlavu. „Máš silného Aeona, aj keď to spočiatku tak nevyzeralo. Pracuj na sebe, Odette. Nebudem čakať navždy.“, povedal Cloud a s týmito slovami potichu odkráčal preč. Ja som tam zostala zarazene stáť. Nerozumiem mu... absolútne mu nerozumiem... Vtom ma z myšlienok vytrhol potlesk. Pomaly som sa otočila k jasajúcemu davu. Ten potlesk patrí... mne? Všetci tí ľudia, čo mnou ešte pred chvíľou opovrhovali, ma zrazu oslavovali? Cynické. Aspoň vidím, akí sú niektorí ľudia neúprimní a ľahko ovplyvniteľní. Aj napriek tomu, že sa okolo mňa strhol jasot a zožala som veľký aplauz, nemohla som z hlavy dostať Clouda... a už vôbec mi nedalo spávať jeho nezvyčajné správanie...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár