Padlý anjel

24. Kapitola

Odstrčila som ho od seba. „Nebuď pochabý!“ Zack sa na mňa prekvapene pozrel. Očividne to nečakal. Odkráčala som k vodopádu. Zahľadela som sa na vlnky na povrchu rozčerenej hladiny. O chvíľku ku mne dobehol Zack. „Stalo sa... snáď niečo?“, vysúkal zo seba. Bol zo mňa zmätený. A ja tiež... Povzdychla som. Pomaly som sa k nemu otočila. „Nikdy... už nikdy to viac neurob.“, upozornila som ho. Víťazne som sa naňho pozrela a so vztýčenou hlavou som okolo neho prešla. No nedopadlo to podľa mojich predstáv. Ako som prechádzala popri Zackovi, zakopla som a bola by som letela k zemi ako kórejská bojová raketa, ale Zack zachytil môj pád. „Pozor!“, upozornil ma Zack a uprene na mňa hľadel. Priam som sa topila v jeho pohľade. „Zas to robíš!“, štekla som, vymámila sa z jeho náručia a prudko doňho strčila. Musel trošku ustúpiť ak len nechcel spadnúť na zem. Prehnala som to. Nechcela som ho strčiť až tak silno. Zack sa na mňa nechápavo pozrel a prehrabol si vlasy. Ja som zmäteným pohľadom tekala po zemi. „Máš pôvabné oči.“, poznamenala som. Netuším, čo som touto poznámkou chcela dosiahnuť, asi len to, aby sa na mňa Zack nehneval. Ale neklamala som. Naozaj, jeho oči sú veľmi pôvabné. Zack sa pousmial a pristúpil ku mne. „Vážne sa ti páčia? Tak potom na teba budem hľadieť z menšej diaľky.“ Ja som sa pousmiala a môj pohľad spočinul na oblohe. Prstom som ukázala k oblohe a pozrela sa na Zacka. „Presne takéto oči máš ty. Oči farby neba.“ Zack sa pousmial. „Však aj ty.“, poznamenal. Pousmiala som sa a prikývla som. Zahľadela som sa na tú krásu, ktorou som bola obklopená. Smutne som si povzdychla a klesla som do trávy. Zack sa na mňa ustarane pozrel. „Čo sa deje?“, strachoval sa. Zdvihla som zrak na ten prekrásny vodopád. „Keby som tak mohla... žiť na takomto mieste... pokojne, mierumilovne... žiť, s úsmevom na mojej tvári každý deň.“, zverila som sa mu so svojím prianím. Zack sa ku mne naklonil. „Môžeš.“ Pousmiala som sa. „Bodaj by.“, povzdychla som. Zackovi sa rozžiarili oči. „Samozrejme, že môžeš, Odett! Hneď ako porazíš Clouda, tak môžeš!“, chlácholil ma Zack. „Hm.“, pípla som. „Mám pocit, že by sme už mali ísť. Tifa na nás už isto čaká.“, poznamenala som a Zack prikývol. Pomohol mi vstať a nasadnúť na motorku. Naštartoval ju a vyrazili sme k baru. Keď sme vošli do baru, našli sme Tifu sedieť na zemi celú rozklepanú. Ihneď sme k nej so Zackom priskočili. „Čo sa stalo, Tifa?!“, domáhala som sa odpovedi. Tifa na mňa veľmi pomaly zdvihla zrak. „Bol tu.“, po týchto slovách sa rozklepala ešte väčšmi. „Cloud bol tu?! A čo chcel?“, valila som na Tifu otázku za otázkou. „On-on povedal, že nech si ho dôkladne obzriem, pretože ho oddnes uvidím už len ako mocného vládcu.“, vysúkala zo seba Tifa a v jej hlase bolo počuť strach. Toto nie je dobré. Toto vôbec nie je dobré. „A ublížil ti?“, strachovala som sa. „Nie, práveže bol ku mne veľmi milý. Pýtal sa aj na bábätko. Vystrašil ma však týmito slovami.“, povedala Tifa a ublížene sa na mňa pozrela. Ešte že jej ten bastard neublížil. Vtom ma strašne rozbolela hlava a podlomili sa mi kolená.
***
„Odette! Odette!!!“, počula som Zackov hlas. Zaklipkala som očami a tackavo sa posadila. „Odett, čo sa stalo?“, strachovala sa Tifa. Zatriasla som hlavou a chytila si čelo. „Mala som zrejme víziu.“ Vtom som sa prudko postavila. „Maechen!“, s hrôzou v očiach som skríkla a rozbehla sa. „Pôjdem s tebou.“, ponúkol sa Zack. „Nie, zostaň tu s Tifou, ona ťa teraz potrebuje viac.“, odmietla som jeho pomoc a rozbehla sa do Bevelle. Popri behu som roztvorila svoje krídla. Letela som, čo mi sily stačili. Pred chrámom už stál snáď celý Midgar. Ako som klesala k zemi, všetci sa na mňa s nádejou dívali. Pozrela som sa hore. Videla som Maechena a Clouda, ako pred ním kľačí. Okolo nich tvorili kruh Cloudovi Aeoni. Zrazu som začula veľmi známy zvuk motorky. Prudko som sa otočila. „A vy čo tu robíte?!“, štekla som na Zacka a Tifu, keď zosadali z motorky. „Prišli sme ti pomôcť.“, zvolal víťazne Zack. Pretočila som očami. „Zostaňte tu. Toto je len medzi Cloudom a mnou.“ Zack ma chytil za ruku a nechcel ma tam pustiť. Vzdychla som. „Ja... nechcem aby sa vám niečo stalo. Nikomu z týchto ľudí.“, smutne som sa pozrela na Zacka. On sklopil zrak. Vedel, že mám pravdu. „Keď budete vidieť, že to tam hore nezvládam, potom mi môžete prísť pomôcť.“, uistila som ich, vytrhla svoju ruku zo Zackovej a vybehla som po schodoch celá zadýchaná tak rýchlo, ako sa len dalo. Keď som uvidela Maechena, ako prežehnáva Clouda svätenou vodou, vedela som, že už je neskoro. Cloud sa na mňa víťazne pozrel a pokrytecky sa usmial. Potom vstal a víťazoslávne sa predstavil ľudu ako nový vládca Midgaru. Vzápätí sa prudko otočil na mňa. „Teraz už mi nič nebráni v tom, aby som mohol vládnuť hoci aj celému svetu! A vlastne, je tu ešte taká maličkosť... ty!“, ukázal na mňa Cloud a nezadržateľne sa ku mne približoval.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu