blúdia šedým svetom.
Bez strachu.
Prázdno.
Akoby neboli potomstvom zelene.
Už nerobia radosť
viatím vo vetre.
Sú príťažou.
Pre všetkých.
Kždému len starosť.
Úctu stratili
už dávno.
Sú samé.
Bez života.
Spoločníci zradili.
V šedom svete nájdu sa však podobní -
v mori útrap stratení..
Na šedej lavičke
šedá pani vnorená kdesi do svojich úvah
zbytočne sedí tam
a minulosť sa mení v prach.
Nedobrovoľne stráca mladosť prežitú.
Tam kde sa už nedá pomôcť
ani kvety radosti nekvitnú.
List túlavý však preruší
ten pohľad jej dumavý,
kútik úst vyskočí
a opäť mu mizne niekde tam.
Zvrásnené postavy jesene
blúdia šedým svetom.
Bez strachu.
Prázdno.
Šum padnutých listov
im však súcitne spieva hlasno.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár