znie mi ten čas,
keď zabúdanie spievalo si
pieseň hlasu krás.
Keď drahý zlatý lúč
spaľujúc' temnotu vnútra
čo dlho skrytá bola v nás
zobúdzal to živo -
no zrazu je fuč.
Hoc takt stále znám
a žiar rovnaký je tam,
nespievam si - som bez teba
sám.
Pohľadom trápení statočných
zobúdzam včas
to živo, čo malo kedysi
ten ostrý, radostný jas.
To vnútro temné zaprášené
čo tebe vďaka rástlo i hnilo...
no nevyčítam, ďakujem
bo vďaka tebe som človekom zas.
Hoc reč už len hrám
a z činov ostal len rám,
nesmútim - lebo kus v sebe
teba dobra mám.
FG
Báseň
Komentuj
7 komentov k blogu
1
zirafkaadka
29. 6.júna 2014 23:38
...reálny podklad?
2
@zirafkaadka všetko je reálny podklad, ale pochybujem že by niekto uhádol ako reálny a čo komu patrí
3
a myslíš, že ja by som správne neuhádla, keby som povedala, že je to o dievčati, ktoré poznám aj ja?
(čisto tip)
(čisto tip)
4
@zirafkaadka kvôli tomu som sa vyjadril že by to nikto neuhádol, o tej ktorú máš na mysli to nie je
5
@33alinqo55 nikto, v mnohých prípadoch neznamená, že tam zahŕňaš aj človeka, ktorého osobne poznáš
Napíš svoj komentár