Vpísali mu rany hlboké.
Lebo mal nároky vysoké,
bolesťou zjazvený stál tam v tom ošiali.
V hĺbavých očiach leskol sa mu strach
že stratí všetko,
a jeho lásku vyšklbne ona
tak ako sa trhá mak.
S ľútosťou hľadel som
tam do tej studne smútku,
do jeho duše stemnenej
hádzal tú bielu šatku.
A dúfal že jej žiara nezanikne
vo vlhkom chlade
no rozprúdi život
aby mal ísť kade.
Stálo na nej:
Neveš' sa,
zabudni, čo ťa trápi,
nakoniec aj tak skončíš
v sieni slávy.
Ale zmizla ako zaprášená nádej...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár