svietilo ti do očí.
Blonďavé vlasy ukázali
len náznaky obočí.
Prekúsol som len horko
že proti nemôžem zakročiť.
Sedeli sme tam
vtedy dávno
úsmevmi ťahali sme
pokoj k nám.
Šumenie jazera
a biele čajky
vytvárali symfóniu,
na ktorú
bol iný rozum krátky.
Rozumeli sme jej
a užívali si ju
dvaja blázni
medzi lietadlami
čo nechcú odísť skorej.
Bol som asi príliž dlho
lebo tvoj úsmev
a vôňu
do pamäti vyrylo mi
májové slnko.
A teraz tu sedím
a do minulosti
pozerám hladno
a rozmýšľam
ako by to bolo
keby bolo vtedy dávno.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár