Bol raz ako bolo.
Mal som byť aj pionier.
Bol by som bránil mier...
No, idem....
Bolo to raz dakedy v apríli.
Rokutisícneviemkedy.
Zasratý, šedivý deň.
Všetko bolo šedivé.
Aj kravy, čo sa blízko pásli.
Pes, čo sedel na schodoch krčmy, bol tiež celý šedivý.
Skrátka, posratý sivý deň.
Aj ten pes mal dáku na hovno sivú, šedivú náladu.
Ani gule si nelízal. Nechcelo sa mu.
Nad Urpínom a Panským dielom a Suchým vrchom ležali mračná lenivé.
Do riti s nimi.
Zasratý, poondiaty šedivý, sivý aprílový deň!
V ten deň sme mali krátko vyučko. Poobede sme mali ísť do kina. Do Prahy. Hahahaha!
Necestovali sme.
Cez most sme prešli.
Ale nie cez Karlov.
Ani cez most kerlov.
Tašli sme k svätému Jančimu rovno proti Prahe.
Vpredu súdruh, zasvätenejší sme mu hovorili pičinger.
Za ním súdružky. Po škole družky.
Och, jak my sa tessili.
Veľmi, lepšie než tie prešpurské troľejbusi...
Predtým sme boli každý doma.
Nažrať sa.
Na obede.
Mne almara navarila aj ostatnej famílii, bryndzovie halusky.
Teda halušky, aby ste si to neplietli, milovníci hamburgerov, s galuskami.
Dal som si na to kyslé moloko.
Smädzilo ma kuščik.
šiel som do špajzy, otvoril som pohár uhoriek.
Nálev som tiež vypil.
Grgol som ako prasa a odprdol.
Almara, teda alma mater, teda matka rodička moja rodná zrúkla z kuchyne:
Fuj, to si ty tak hnusne zasral?
A láskavo, metajúc z oka a do okna blesky a hromy dodala:
Tak bež, nech chytíš Kim ir sena či Maco túna!
Tak som šiel.
Ako tryskáč migpätnásťka.
A to som ešte nevedel, čo bratstvo moje vystrája.
O tom neskoršie. V Blbcovi, čo šiel na skusy na kraj sveta.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
orochimaru  11. 4. 2010 19:50
Mat taku pamat jak mas ty tak to by bolo super!

..ja vsetko vzdy zabudnem ja mam pamat jak 100rocniy dedek hm
Napíš svoj komentár