Pred vyše 6 mesiacmi sa v jej priemernom a pre ňu vyhovujúcom živote zjavil ON. Bolo to dobré, predstavili ich. Sympatický chlapec. Žiadna povestná ,,láska na prvý pohľad".
Týždne ubiehali, ich intelektuálno-nereálnych konverzácií na tmavej školskej chodbe pribúdalo. Pod nohy sa motali nové lásky, nový zážitky.Vždy vedela, že keď tam príde, bude tam, vždy vedela, že nesklame.
Mesiace ubiehali. Videla čoraz jasnejšie. Ich konverzácie neutíchali, boli čoraz hlbšie a ona sa v jeho spoločnosti cítila čoraz lepšie. Škola, tmavá chodba, ona a ON. V jej srdci začalo niečo horieť. Najskôr tajomne a potichu. Neskôr si to uvedomila. Bála sa. Bála sa zničenia toho pekného. Bála sa samej seba.
Zrazu lietala vo výškach, v tých povestných oblakoch. Bola ukrytá v svojej vlastnej ríši fantázie, ďaleko od reality...
Často vedľa seba sedeli, dlaňami sa nevinne dotýkali, obom bilo srdce, obaja boli zvedaví čo bude. Obaja sa báli...
Ako sa to skončilo ? Koniec tohto príbehu si každý môže domyslieť ako chce. Možno sú teraz spolu, možno sa hneď rozišli, možno na tej chodbe dodnes sedia, dotýkajú sa dlaňami a mlčia, už navždy mlčia.
Tento príbeh je len môj a tvoj ale myslím si, žeby mal byť inšpiráciou pre všetkých, čo sa majú strach. Pre všetkých čo majú strach ľúbiť. Riaďte sa jedným starým otrepaným klišé: Nedovoľ aby ťa strach z prehry vyradil z hry.
The end
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
lilusiq888
1. 12.decembra 2010 23:55
podla mna je to pekne
2
Mal som strach ľúbiť 23 rokov. Ľúbil som, miloval som ju, sklamala ma a ja sa bojím ľúbiť a milovať znovu.
Napíš svoj komentár