No tak príď, bodni si, kopni. No tak znič, muč ma... vypi moju dušu, sleduj ako končí v ohni. Nebude to moja prvá a ani druhá druhá šanca zhorieť, vzlietnuť aspoň ako dym... Nikdy nie dosť dobrý, nehodný tohto sveta a teba. Bola si pre mňa, síce patetický, no aspoň pokus dotknúť sa neba. Nesmiať sa iba opitý, či proste pod vplyvom... Mať pocit, že nie som tak hnusne prehnitý, skazený, a že môžem byť niekoho nebom. No som to len ja, na zemi, zničený ty bodáš a druhý kope... Zmučený, zas len cena útechy, sám čochvíľa zavretý v hrobe. Blog 3 0 0 0 0 Komentuj