a sny zostali s nimi spať v hroboch,
strážené umrlcami tam osireli,
pozerajú ako ich páli Moloch.
A bosorky blúdiac lesom,
ťahajú na nás strach,
obetovať nás idú nočným besom,
veď z anjelov bude čochvíľa prach
a jediné čo zostane v tejto klietke z nás,
budú od nechtov ryhy na stenách.
Otázka nie je či vieme,
ale či máme vôbec právo,
narušiť tie podzemné siene,
budiť anjelov z večného spánku...
nie je čas, ideme,
bubny počuť, a krv cítiť z vánku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zabudnuta
24. 8.augusta 2010 23:59
tak toto sa mi páči veľmi
Napíš svoj komentár