vymenili sme niečo za nič,
len preto, že to "niečo" bolí,
a uši plníme si tichom...
Bolo to pomaly už zvykom,
že srdce niekde zavreté je,
a my túžiac žiť okamihom,
ignorujeme jeho krik.
Kašľať na to,
že sme iba súbor chýb,
v svete studenom
podkúrime vatou s oblakov.
Zapálime vlastné nebo,
a zapredáme vlastné telo,
pre pár krásnych okamihov,
a vatu s oblakov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
strangelady
26. 8.augusta 2010 08:37
zas raz skvelé!
Napíš svoj komentár