Žltá

Ach tá krásna,
spomienka,
a jej farba,
ktosi jej dal do vienka,
uchovať to, pre nás,
aby neskôr s fľaškou v ruke
vyzeralo štýlovo aspoň raz správať sa gýčovo,
a typicky, afektne...

Ahoj drahé kocúrkovo,
nasrať krutá realita,
trháš krídla básnikom,
a niektorých kopeš, aby mohli lietať,
ignorovať koniec sveta,
tejto našej nádhernej,
generácie,
nič sa nám už nehnusí, veĎ čo svedomie už dávno kdesi na kusy,
leží si.
Po duši len diera,
telo, prázdne oči,
všetko čo zostalo,
sme my.

Nahnevaj sa, kľudne, mne to nevadí,
dám si práska,
a aspoň raz sa zatvárim,
že mi nie je všetko jedno...

a ten pocit venujem ti, a tiež drahým spomienkam,
na pamiatku žltej farby uveznenej v písmenkách.

Pardón, všetkým čo to trhá oči.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu