Patetické problémy, voči ktorým sa človek vekom stáva imúnny a predsa vedia prekvapiť a parádne zabolieť.
Paradoxné, je že tomu, komu sme ochotní odpustiť, si naše odpustenie často nezaslúži...
Možno že som iba chcel, aby si mi ukázala ako sa dá lepšie žiť.... a ja by som sa do toho obrazu zaľúbil... a teraz možno celý zvyšok života sám sebe neodpustím, že som sa vtedy nerozbehol za tebou... a dôstojnosť nechal klasikom, nech o nej básnia a ukájajú svoje choré túžby po depresiách...
Možno si chcela iba dáždnik a možno pršiplásť...
to už neviem, no ak si chcela dôkaz, prosím tu ho máš:
Zástup nevyslyšaných modlitieb volajúcich do nebies,
tisíc básní, ktoré som zatiaľ nenapísal a plyšový pes,
Možno som iba hlúpy a možno prekliaty...
mám dané záplatami šiť na srdci záplaty...
a byť vo vlastnom tele uväznený stroskotanec
platiť za vlastnú naivitu privysoké dane...
Hnať sa za niečím a vedieť že jediné čo mi neutieklo
je miesto v duši pre moje vlastné peklo
Duša dinosaura uväznená v koži človeka
túžba byť niekým, aj keď vnútro v troskách narieka...
Ktosi mi to pri poslednom súde všetko zaráta
neschopnosť a slabosť, prešvihnuté objatia...
Trpkosť sĺz a tep ktorý pripomína blues
nemilovať keď miluješ, tak to drahá skús
dúšok vody na púšti si odtrhnúť od úst
A ja budem zatiaľ pomaly, celkom pomalinky
pri zabúdaní na teba cítiť nehu konvalinky
opakovať si donekonečna tvoje zvodné krivky
nechtiac cítiť chuť tvojich zradných pier
kým smútok celý nevykrváca na papier...
Budem mlčať, mlčať bez slov príliš hlasno
okolo srdca berlínsky múr a demilitarizované pásmo
chrániť si to, čo si v ňom nechala, aby nevyhaslo...
pre prípad sa poistiť desiatkami záchranných pásov
naďalej túžiť byť pre teba tou jedinou spásou....
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
8. 12.decembra 2009 16:07
už som tu tak málo, že vždy keď prídem a zistím, že si napísal niečo nové, proste si to musím prečítať, a hocikedy aj jedno za druhým... čo blog, to skvost, proste to inak nejde...
Napíš svoj komentár