Na ušiach mám slúchadlá veľké ako dva pomaarnče, ktoré používa mj brat ked hrá Counter Strike, že aby lepšie počul kroky protivníkov, ale s5 k téme.
Už mi aj nieco hrá áno ATB-Cicular Symetri
Poviete si ako ja keď som to nepoznala, to čo za somarina, ale teraz viem, že to somarina určite nieje.
Nevedela som o ich existencii pokiaľ som nestretla JEHO.
On,ktorý mi ukázal hudbu, ktorú keď si teraz pustím alebo začujem tak mi naskakujú zimomriavky.
U mňa je to tak, že si na všetko to krásne spomeniem a znova aznova predstavujem.
Aj keď je to niekde ďaleko vmyšlienkach zapadnuté prachom, stále je to "supiš"
Mali sme a stále máme takú našu spoločnú hymnu práve od ATB.
Teraz keď mi tu tak hrá "hymna našich sŕdc" niekto mi pri mne strašne chýba.
Je tak ďaleko odomňa vzdialený, síce sú to len 4 km možno menej(nemám to odkrokované)tak je pre mňa aj tak moc ďaleko.
Niekto ku komu samôžem pritúliť, zohriať sa, pobozkať, maznať sa a hlavne sa štekliť je teraz niekde vonku a šalie s kamarátmi.
Chýba mi jeho teplo, jeho vôňa, jeho úžasná náruč a jeho horúce bozky.
Pri niektorých pesničkách sa mi hrnú slzičky do očí, lebo ak si náhodou predstavím, že by to mohlo niekedy skončiť, vedela by som o čo prichádzam.
Je jedna hodina za 4 minútky a ja prezváňam Kaskovi, nech vie, že som jedna z tých, ktorú baví život a vie písať blogy(aj keď len zatiaľ na zdrap papiera, ale vie).
Akurát mi zavolalo moje čeče tak som stratila písaciu niť
Keď sme dotelefonavali tak som pokračovala v písaní nočnej noci.
Kasko mi ani neodzvonil. Si zapamätám.
Nesnažím sa písať litánie, ale keď ma zdrapí múza a je o čom písať tak píšem.
Je mi jedno kto to bude čítať, len ma nebuzerujte za chyby, ak tam nejaké mám.
Ale s5 k téme, ale záhadne sa mi míňa papier na ktorý píšem.
Čo stihnem napíšem a čo nie, dopíšem.
Celý čas mi hrá ATB a v mysli oprašujem stále new spomienky.
Jedna z tých mnohých krásnych je tá ako sme sa šli previezť na aute do neďalekej dediny akukali sme sa celé osvietené mesto a do toho nám hralo ATB a podobne.
Ďalej sú to nežné pohľady v posteli, úžasné dotyky o ktoré by som nechcela prísť a hlavne teplé a milujúce srdiečka, ktoré vedia že ten druhý je tu pre toho durhého a, že stále budú spolu....(aspoň dúfam)
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
4
hehe mne keby si tak ma vistrely s postele mam take heavy metalove zvonenie ktrore prebudi cely dom no nic kasko aspon vies ze na teba niekto mysli...
5
pekne napisane, asi sa zas dostanem d depky, ale co uz... a stale cakam az mi dakto prezvoni, ale je to marne
Napíš svoj komentár
a kto mohol vediet, ze 7 krad prezvonis za noc?
ale aspon potesi to, ze si na mna spomenies. ja mam radost ale vies o jednej ano????