Po piatich vyučovacích hodinách som letela ako pominutá na záchody, zamkla sa v kabínke pre učiteľky. Aj keby ma tam načapali, dnes ma nič nerozhádže!! Vytiahla som si na šminky, hrebeň, parfém a ďalšie kravinky, ktoré sú pre rande dôležité. Nalíčila som sa, prečesala, navoňala, napchala si plnú pusu tic tacov a nakoniec som si upravila oblečenie. Lepšie to už nebude. Môžem ísť. Marek na mňa bude čakať na zastávke. Určite už čaká, však som sa zdržala na záchodoch pol hodiny!! Omyl!! I po ďalšom zdržaní v šatni, potom ešte kvôli učitelke, ktorá ma poslala po triednu knihu (zabudla ju po poslednej hodine v triede). Vzala som triednu knihu a utekala ako šialená po schodoch. Učiteľku som doslova zrazila. Vrazila som jej do rúk triednu knihu a s milým ,,Dovidenia; som utekala. Po modrej oktávii ani stopy. Najskôr som myslela, že odišiel. Zdržala som sa predsa hodinu!!! Volala som mu, ale nedvíhal to. Naštval sa? Marek? Blbosť! Toho nič nevytočí. Možno to ma vystrašilo a vzbudilo to vo mne nepekné pocity. Sedela som na zastávke hodinu. Už som aj plakala, mobil nedvíha, čo sa deje?? Prečo mám divný pocit?? Marek kde si??
Poslala som mu najmenej štyri smsky tipu, že naňho čakám, či je v poriadku, že ho milujem. Po troch hodinách som šla domov. Bola som protivná!!
O šiestej mi zazvonil mobil. Pani Nováková? Marekova mama?? Čo tá môže chcieť?? Že by Marek nemal kredit?? To sa mi nezdá!!! ,,Prosím..; Povedala som stručne. ,,Prepáč Karolínka, že ťa ruším, ale Marek nedal vôbec vedieť, že je s tebou, mala som o neho strach, ste spolu že? Bum!! Marek, panebože kde si?? ,,Nie!! Marek mi nedvíha mobil, neodpisuje, mal na mňa čakať o pol jednej pred školou a ... Ticho. Na obidvoch koncoch. ,,Zavolám na políciu, Marek nikdy nemešká a vždycky dá vedieť. Karolínka, buď pokojná, zavolá ti.
Nemôžem byť pokojná! Môj priateľ, spoľahlivý, stopercentne verný a vždycky presný je niekde, neviem kde, neviem s kým a prečo!! Čo sa stalo?? Aj keby si mi mal byť neverný, daj mi vedieť, nech viem, že žiješ. Za dve hodiny mi znova zvonil mobil. ,,Karolínka!; Vzlykala pani Nováková. ,,Marek…Mareček…on..mal nehodu!! Je.. on je.. zomrel…Karolínka ...ach bože!!; Plakala pani Nováková. ,,Nie…to bude omyl, kde je?? Kde je môj Marek??; Kričala som do telefónu. Rozbehla som sa aby som stihla posledný autobus. Je to pol hodiny cesty. Celú cestu som plakala, ľudia na mňa pozarali. Panebože, Mareček, to nieje pravda, že nie?? Ty žiješ, si niekde s niekým, možno ma podvádzaš, alebo piješ s kamošmi, ale žiješ!!! Ty žiješ!!!
,,Dobrý deň!! Hľadáte niekoho?? Oslovila ma mladá sestrička.
,,Áno…svojho chlapca!! Mal by tu byť, priviezli ho, mal autonehodu!! Žije však?? Je v poriadku?? Chcem ho vidieť!! Rozplakala som sa, nemohla som prestať, mala som strašný strach, neverila som tomu, že je mŕtvy!! Je to omyl. Môj Mareček.. ,,Ako sa volá?? Neplačte! Sestra ma pohladila po ramene.
,,Mare…k No..novák ! Vykoktala som. Strachom som nedýchala. Plač ma dusil.
,,Slečna, je mi ľúto, ale Marek Novák svojím zraneniam podľahol, hneď na mieste nehody! Netrpel a …,,Niééééééééééé!! Chcem ísť za ním!! Chcem ho vidieť!! Hneď prosím kde je?! Kričala som na celú nemocnicu. Sestra ma chytila za rameno a odviedla za lekárom. Dal mi injekciu a ja som zaspala. Keď som sa prebrala, plakal som ,,Marek… Marek kde si?? Prosím zaveďte ma k nemu, chcem ho ešte vidieť, prosím! Doktor moje bezradné telo zaviedol do holej miestnosti. V stede na veľkom stole ležalo prikryté telo. Znova a znova som opakovala jeho meno, kričala som, plakala. Nakoniec som poprosila, aby odišli. Odkryla som kus látky, ktorou bol prikrytý. Ten pohľad uvidím do smrti!! Bol studený a biely, mal zakrvavené čelo ..hladila som ho po tvári, naposledy mu dala pusu na pery. Boli tvrdé a studené. Nebol to môj Marek!! To bol cudzí chlapec, môj Marek žije vo mne. Stále je krásny a má normálnu telesnú teplotu!! Moje slzy mu stekali po studenej tvári. Hladila som ho po ruke. Položila som si svoju hlavu na jeho rameno. ,,čo si to spravil?? Ako tu mám byť, bez teba?? Umriem tu!! Toto nezvládnem!! Marek môj, navždy len môj!! Takto sme to nechceli!! Chceli sme deti, byť navždy spolu!! Dva roky nám nestačili!! Milujem ťa, navždy ťa budem milovať, najviac zo všetkých na svete!! Budem za tebou chodiť, každý deň!! Láska moja.. ja viem, teraz budeš môj strážny anjel!! Budeš ma chrániť z hora!! Preboha, prečo sa to stalo?? Prečo práve ty?? To si sa za mnou tak ponáhľal?? Milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa!!
Posledná pusa na pery, naozaj, posledná. Posledné pohladenie, posledný pohľad na teba ako na človeka, teraz už spolu budeme len e snoch, budem na teba stále myslieť, tie nádherné spomienky vo mne budú žiť. Stále máš moje srdce, stále si t môj …nikdy na teba nezabudnem, sľubujem ti to!!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár