MOTÝLIE KRÍDLA

Zobudil sa presne o 5:30. Ani sám nevedel prečo. Nikdy nevstával tak skoro pokiaľ to nebolo absolútne nevyhnutné. Bola sobota, nebolo to absolútne nevyhnutné.
Vonku bola ešte tma. Aj preto tak neznášal zimu. Neznášal, keď sa prebudil do temnoty za oknom lebo vtedy mal pocit, že vôbec nespal. V tú noc takmer vôbec nespal.
Posadil sa na posteli, pretrúc si zaspaté oči, snažiace sa zvyknúť si na tmu. Obul si papuče, aj keď vôbec nemal v úmysle vstať z postele. Predsa len bolo ešte priskoro. Pootočil hlavu k nočnému stolíku práve vo chvíli, keď blikajúce hodinky budíka osvetlili fotku vedľa nich. Jej fotku.
Bez rozmyslu ju vzal zo stolíka a zahľadel sa na ňu. Zdalo sa mu, že tam vyzerá šťastne. Chvíľku kontemploval dobre známe črty jej tváre, skôr spamäti ako z pohľadu, keďže pouličná lampa mu sponzorovala dosť svetla akurát na to aby rozoznal rám. Pozrel na stranu postele ktorú si kedysi tak tvrdohlavo vyhradila. Bola prázdna.
Siahol po škatuľke a zapaľovači na nočnom stolíku a tak ako bol, v spodkoch a papučiach, vyšiel na balkón, dať si prvú rannú zdravotnú cigaretu. Mrzlo. Po tele mu prebehli zimomriavky a ihneď mu reflexne naskočila husia koža. Pomaly poťahoval z cigaretky sledujúc ružovkajúci horizont porednutej hmly. Prsty na pravej nohe mu pošteklilo holubie pierko a nezaujato na ňu pozrel.
Skôr než sa stihol uvedomiť, zasmial sa pri pohľade na biele ortopedické dreváky, darček od nej...vraj aby sa mu v kanadách tak neničili chodidlá. Taký nezmysel...
Ešte raz si potiahol z takmer k filtru zhorenej cigarety a prehodil tlejúci špak cez zábradlie balkóna. (Pristál v zvlhnutej kope od sadze a prachu špinavého snehu.)
Celý premrznutý sa vrátil dnu, no aj keď mal väčšinu tela pokrytú sinavým odtieňom odkrvenosti, ani sa nestriasol. Dal si krátku ľadovú sprchu, obliekol si tréningové maskáče a obul si mierne zablatené kanady.
Keď vychádzal z vchodu, pohľad mu padol na auto rútiace sa jeho smerom. Nemohol sa ubrániť sarkastickému úškrnu a myšlienke, že ten šialený vodič....Neznesiteľný zvuk prudkého brzdenia ho prinútil zakryť si uši. Potom už len prudký náraz a tma...svetlo...znova tma...

Špak cigarety letiaci zo štvrtého poschodia sa rozhorel pod náporom vzduchu a po dopade vznietil zahodenú písomku z chémie istého druháka z neďalekého gymnázia. Tá roztopila sneh vo svojej tesnej blízkosti a nepatrný pramienok vody stiekol na cestu, kde vytvoril tenučký film. Mrazu trvalo približne 56 sekúnd kým sa toto nečisté H2O zmenilo na mini klzisko, ktoré pri rýchlosti 98,6 km/h, pri prešmyku predných náhonových kolies a neschopnosti 19 ročného vodiča, spôsobil neovládateľnosť vozidla na necelých 6 sekúnd...

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu