Človek žije v spoločnosti a ta ho, či chce alebo nechce, ovplyvňuje. Tak ako väčšina dievčat v mojom okolí, aj ja som bola vedená k tomu, že žena sa má v príhodný čas, čož je približne od 18. do 27. roku života, vydať za príhodného muža, mať kariéru ale samozrejme na prvom mieste je rodina. Kým som bola dieťa, pripadalo mi to ako najlepšia možná buducnosť. No čím som staršia, tým viac sa tento plán zdá nejasnejší. Škola človeka naučí dve veci: ako zvládať stres a že život vyplnený iba prácou je prázdny. A spoločnosť ho zas naučí, aby nedôveroval ľuďom, ktorí od neho niečo potrebujú a aby od nich nič nečakal, lebo to väčšinou aj tak nedostane. Vedomá si týchto skutočností, som si jedného krásneho dňa povedala, že si rozšírim obzory a pokúsim sa zistiť niečo o vnútornom svete muža. A tak som sa dala do výskumu mužskej psyché.
V Biblii sa píše: „Nie je dobre človeku samému.“ Kedysi by som s touto vetou bezvýhradne súhlasila, ale dnes ma stále viac trápi otázka: Je to naozaj tak? Nie je lepšie byť sám ako s niekým kto vás trápi? Je pravdou, že život osamote môže byť niekedy smutný a po rokoch sa zdať jednotvárny a prázdny ale nie je kniha alebo telka lepšia alternatíva ako bitka, nezáujem či iný prípad straty sebaúcty? Samozrejme, nie každé manželstvo je písané podľa vzoru tohto katastrofického scenára, ba možno ani väčšina. No čím ďalej tým viac sa rozširuje fenomén rozbitých rodín a povedzme si na rovinu, je nereálne predpokladať, že v blízkej budúcnosti začne krivka štatistiky klesať. Ak vôbec niekedy začne. Preto sa mi zdá lepšie žiť v sladkej nevedomosti ako sa do konca života zožierať spomienkami.
Vráťme sa však k pôvodnej otázke. Alebo presnejšie k obom otázkam. Dôvodov prečo sa nevydať, alebo aspoň prečo sa ja osobne neplánujem vydať, teda za momentálneho stavu okolností, som už zopár uviedla, no napriek tomu sa ešte nejaké nájdu. Stačí ak sa pozrieme na zloženie mužskej časti populácie Slovenska. Väčšina mužov v správnom veku za nič nestojí, alebo by sme mohli povedať, že nám, vzdelaným a uvedomelým ženám, nie sú rovnocennými partnermi. Lebo povedzme si otvorene, mužná postava nevykompenzuje fakt, že nie sú schopní dostať zo seba jednu rozumnú vetu, ktorá by obsahovala viac ako päť slov. Na druhej strane, tí čo stoja za povšimnutie už aj boli povšimnutí a sú väčšinou zadaní. A tí z nich, ktorí ešte zadaní nie sú, majú opačný problém ako prvá uvedená skupina. Ostatní, na ktorých sa vzťahujú tie lepšie z uvedených čŕt zas ešte nedorástli na skutočný vzťah mimo virtuálneho sveta internetu. Takže, ak by sme to zhrnuli nechutnou kapitalistickou rečou, nie je dostatok kvalitného materiálu na to aby momentálna ponuka uspokojila dopyt.
A odpoveď na tu druhú otázku? Aj tam by sa toho dalo veľa napísať. No aby som to skrátila, povedzme, že by som nerada v istom bode budúcnosti zistila, že na svete nie je dosť kníh hodných prečítania na to aby vyplnili všetky moje voľné, osamelé večery, ktoré mi ešte ostávajú. Hoci pri kvante literatúry, ktorá sa v súčasnosti dostáva do tlače je to dosť nepravdepodobné.
Úvaha
Komentuj
4 komenty k blogu
1
ika333
25. 1.januára 2007 18:27
...sme na tom asi podobne, co sa tyka zmyslania nevydat sa...neviem, ale ja som ani v mladsom veku nesnivala o tom, ze sa raz vydam...a teraz som dokonca presvedcena, ze sa ani vydavat nechcem(ale tak nikdy nevies, aky "material" Ti pride do cesty a zmeni Tvoj nazor...)V lasku som zatial nikdy neverila, tak nech ma aspon prachy...krute, ale aspon som uprimna...Teraz je vsak teraz. Dokonca uz nemam potrebu ani mat nejakeho chalana...uz ma prestalo bavit s nimi len tak chodit a nic vaznejsie tiez nechcem...
2
no dufam ze sa ti nieco podari vyskumat potom by si mi mohla dat vediet? veruze nie je dobre cloveku samemu, ale mas pravdu aj tom ze radsej byt sam ako sa trapit, co som ja teda mierne neskoro pochopil a tak som si to cele pekne az do posledneho vypapal nechcem byt vulgarny ani nebudem myslim si ze s oficialitami su fakt len starosti, a ze ak niekoho najdes, certa stareho ta budu zaujimat papiere... teda podla toho co som si prednedavnom prezil si vravim, ze ak by to malo byt roztahovane este aj po uradoch a malo by sa to vliect par mesiacov, asi by mi to na radosti zo zivota moc nepridal a to sme sa mali radi lenze, lenze sa uz nemame, a babenka ma po tyzdni noveh no a co? sak si mozeme robit co chceme a nemusia nas trapit papiere ked uz nas boli srdce...
4
no aby som to uviedla na spravnu mieru...toto som pisala v dost chulostivom dusevnom rozpolozeni a vlastne ani nie tak z vlastnej potreby ako preto ze ma jedna kamoska poprosila ci by som jej nemohla napisat ulohu do skoly na tuto temu. ja osobne sa nestotoznujem uplne so vsetkym co som tu napisala a beriem to skor ako recesiu...
Napíš svoj komentár