Zapadlo slnko, doznela krehká veta
Viečka mi padli a spánok taký nedočkavý
Rozprával mi ďalší sen o našej prvej jari
Keď som sa prebudila svet bol ešte bosý
Po mesačných lúčoch kráčali kvapky rosy
Len víly sa mihali v siluetách drakov
V tónoch nežnej hudby smiacich sa divých makov
Ako malý slávik, čo noc skúma z výšky
Skryla som sa v korune medi mladé šišky
Obdivujúc blízkosť vzdialeného konca sveta
V tú poslednú noc zázračného leta...
Báseň
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Naozaj,ale naozaj sa mi to páči . Dobre sa mi to číta,už neviem koľkýkrát som si to prečítala .. Určite sa k tomu ešte vrátim ..
Má takú hĺbku ..