Sedím si na konári a je mi na nič. Prázdna hlava, prázdna duša. Mozog dávno zosnulý by rád skúsil vstať z mŕtvych ale zemina jeho hrobu stuhla na kameň pod dažďom pálivého slnka, ktorý zaplavuje Zem už niekoľko tragicky monotónnych dní. Sedím si na konári sucho žmoliac tú hrubú znožku poznatkov, ktoré sa už dávno mali stať vedomosťami no chyba vo vedení zapríčinila, že ich transfer z husto potlačených stránok do mojich lenivých neurónov neprebehol podľa plánu. Alebo skôr, neprebehol vôbec. Sedím si na konári a vietor mi šepká, že predsa len mám krídla, že sa stačí odraziť od nechutnej prízemnosti tohto sveta, od lepkavej spotenej dlane systému, držiaceho ma za plece a od morálneho bahna, čo sa mi snaží zlepiť moje krídla, môj lístok k nebesiam. Sedím si na konári, ticho nechápajúc svet naokolo a čakám kedy už príde dážď, čo obmäkčí náhrobok môjho srdca a oslobodí moju dušu aby som mohla, zrodená z vody a naplnená (vz)duchom byť znova slobodná...

 Blog
Komentuj

3 komenty k blogu

1 
fotka
kroowka  18. 1. 2007 05:49
peknee velmi
2 
fotka
volume  18. 1. 2007 12:50
waw... fakt mas talent... to sa mi pacilo

pekne vybrane slova ... ta len tolko som chcela ze slusneee
3 
fotka
tommy13  18. 1. 2007 15:41
najlepsie je ze na miesto slov ktore clovek caka po prvom, pride ine necakane
Napíš svoj komentár