a predsa už viac neverím...
Neverím?
A prečo vlastne nie?
Veď každý deň je nové svitanie...
Verím.
Len dôvera mi chýba
V koho vlastne?
V Boha? V seba?
V to, že aj keď slnko zhasne
na vzdialenom konci neba
Polárka ukáže mi smer?
Vravíš: VER!
Verila som, že tak činím, že to viem
no či spím a či bdiem
ten pocit samoty
čo ničí moje vnútro
vieš zastaviť len TY
Tak zachráň ma!
Švihni čarovným prútom
a vráť mi nádej, ktorú som nikdy nemala
daj mi to o čo prosím od mala...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Pekné, zo začiatku sa mi to zdalo trochu divné, ale koniec je veľmi pekný