Toto som ti raz povedala. Ale teraz tu sedím a plačem. Tak veľmi plačem.
Po rokoch strátam partnera, priateľa, všetko čo mi kedy dávalo šťastie.
Najviac bolia všetky tie spomienky. Spomínam si úplne na všetko, na všetky tie maličkosti, ktoré ma robili dokonalo šťastnou.
Teraz každý pôjdeme vlastnou cestou, teba na nej budú sprevádzať kamaráti a mňa nikto, o to je to horšie.
Bol to môj prvý vzťah a ja len dúfam, že to nebude bolieť príliš dlho. Musíme sa rozízď, chápem prečo a viem, že to tak bude lepšie. Ale nedokážem si predstaviť byť s niekým iným. Priviesť si niekoho iného do mojej izby, ktorá je plná tvojej vône a darčekov od teba a spoločných fotiek. Nechcem si predstaviť, ako to bude bolieť, keď ťa raz uvidím s niekým iným. Aj keď si z hĺbky srdca želám, aby si bol šťastný. Zaslúžiš si to, lebo si ten najlepší človek pod slnkom.
A po všetkých tích dňom budem ododnes sledovať tvoj život len cez fotky, tak ako som ťa kedysi sledovala keď si spal. A cítim, že na mňa zabudneš tak, ako som ťa kedysi cítila dýchať.
Som patetická. Viem, že to prebolí. Raz. Ale teraz to bolí a veľmi.
Neostáva mi nič iné ako odísť. A začať odznova.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár