Dodnes si úplne presne pamätám na ten moment.

Neviem, kedy sa to všetko začalo. Iba viem, že si vôbec nepamätám jeseň 2010.
Neviem či bola upršaná alebo slnečná.
Ale spomínam si na December toho roku.

21. December 2010 ...

Depresia.

Z tích najčastejších dôvodov. Samota a podobné svinstvá.
Už to trvalo príliš dlho a koniec toho všetkého bol v nedohľadne.
Nezvládala som to.
Každodenný plač bol samozrejmosťou. Zmeny nálad tiež.
Ale najhoršie na tom všetkom bolo to, že som nič necítila. Vôbec nič.
Už ani ten smútok som necítila.
Jediné čo som cítila bola fyzická bolesť...
A pred rokom som to s tou bolesťou prehnala. Neviem čo by sa stalo, ak by mi vtedy ON nezavolal. Na tú vetu, ktorú mi povedal nezabudnem. Musela som sa pokúsiť dostať sa z toho.

Zachránil ma.

Na jar 2011 to bolo v poriadku. Ale pred letnými prázdninami sa to zase všetko vrátilo.
Naozaj som pochybovala o tom, že to zvládnem aj druhý krát.

Zvládla som to.

Dnes je všetko úplne iné ako pred rokom.

Už viem, že
• skutoční priatelia mi stačia dvaja.
• nie je nemožné mať rád sám seba,
• vážiť si ľudí, ktorí nám pomáhajú nie je odveci
• som schopná mať niekoho rada a dostať ružu od toho niekoho vie potešiť
• ale hlavne, dokážem byť (a aj som) šťastná








Mala som potrebu sa s týmto "výročím" podeliť aj s vami, /ne/známymi ...

" Life gets better "





 Blog
Komentuj
 fotka
igilik  21. 12. 2011 19:14
Moja úcta patrí tebe si veľmi silný človek, mám sa od teba v čom učiť
 fotka
abbey4real  21. 12. 2011 19:19
@igilik

o_o Ďakujem
 fotka
antifunebracka  22. 12. 2011 16:10
parada! dufam, ze sa to uz nevrati
 fotka
abbey4real  22. 12. 2011 16:17
@antifunebracka



Ďakujem, snažím sa dávať si na to pozor
Napíš svoj komentár