Môj najnovší objav? Milujem dotyky. A štve ma, že som si to nevšimla skôr. Veď to bolo také jasné, také zreteľné.
Dneska ráno som si v autobuse sadla k takej staršej pani. Mohla mať asi šesťdesiat. Vyzerala veľmi rázne, trochu prísne ale aj tak nepochopiteľne milo. Na sebe mala zelený kostým, ktorý zakrýval ten mamičkovský tukový obal. Fuj, toto vyznelo hnusne. Otočila som sa za Ninou, že sa porozprávame ako každé ráno, takže som sedela možno na pol riti. Poriešili sme prekliatych básnikov, alter ego dvojku, maďarský odpis a potom som sa oprela o sedadlo a dala si slúchadká do uší. Pani vedľa mňa sa prehrabávala v kabelke a strkala do mňa tým jej objemným lakťom. A na moje prekvapenie, mi to vôbec nevadilo. Prišlo mi to také normálne. Ako keby to bola rodinná známa- aj keď rodinných známych moc nemusím- a poznala ma odmalička. Z tela jej išlo také teplo. Vážne, akoby vedľa mňa sedela dávno stratená teta. No a vtedy, keď si ruky položila na kolená som začala rozmýšľať, akú má asi pokožku. Vystúpila na tretej zastávke.
Jej miesto vedľa mňa potom zaujal mladý chalan, celkom sympaťák, len celý jeho sexappeal zabíjala vôňa paštéty čo mu išla z tašky. Ty sa ma nechytaj. Radšej.
V škole som s nadšením zistila, že Coco Chanel si zahrala Audrey Tautou. Najrozkošnejšia herečka, akú som kedy videla. Mati mi síce dopredu povedal všetko, čo sa v jej živote udialo, ale tých jej kukadiel som sa nedokázala nabažiť, takže celý ten film mi prišiel vážne dobrý.
A vyučovanie sme ukončili na artfilm feste. Hodinu a pol som Matimu kreslila prstami po ruke, prechádzala po čiarach na dlani, stláčala konce prstov. A zistila som, že ľudí ktorých mám rada sa najradšej zo všetkého dotýkam.
A že si musím zohnať tričko s nápisom „free hugs“.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
tiež zbožňujem ošúchávať sa/dotýkať sa/nechávať sa dotýkať od cudzích ľudí v dopravných prostriedkoch a kadekde inde