„Joggy prečo čušíš?“ spýtala sa Irma. „Chceš to naozaj vedieť?“ Už aj kráľovná s Judith zbledli. „No už nenapínaj“, povedala Irma a bola bez seba. „Hádaj kde sme...“ ozvala sa Judith rozstraseným hlasom. „Žeby už v New Yorku? ... Ja som to vedela, ten čas mi ubiehal veľmi rýchlo takže som to čakala“... „Irma“... ozvala sa kráľovná. „Nie sme pri New Yorku ale pri Paríži.“ Keď chcela Irma niečo povedať prasiatko ju predbehlo. „Neviem ako je to možné ale skoro sme narazili do Eifelovky.“ „Paríž?“ spýtala sa Irma a zablyslo sa jej pred očami a rovnako aj kráľovnej a Judith. Prasiatko to zbadalo tiež a opýtalo sa. „Prečo ste také šťastné? Veď nám tu ide o život!!!“ „Paríž je mesto módy. Vždy som chcela navštíviť Paríž.“ „Čo tu trepeš somariny! Nám tu ide o život! ... Nesieme na palube tony“... Posledné slovo nedokončil a nahodil výraz ktorý naznačoval: Toto som nemal povedať. „Čoho prevážame tonu?“ spýtala sa Irma a nahodila tomu veľmi zvedavý až dotieravý výraz. „Toto som nemal povedať, toto som nemal povedať.“ šepkal si Jogy. „Môžem hádať?“ spýtala sa kráľovná a a prasiatku už prebehol mráz po chrbte. „Keď som sa sem nešťastnou dostala, dostala som sa do prízemia ... iným slovom pivnice. Bolo tam veľa škatúľ a nejaké divné, ťažko identifikovateľné svetlo. Otvorila som jednu krabicu a zbadala som“ „Stop“, zasiahlo prasiatko. „Poviem to radšej ja sám. Raz jedného dňa som si kráčal po lese. Prichytili ma príslušníci FBI a povedali mi aby som riadil toto lietadlo. Pýtal som sa prečo, a oni mi odpovedali takto“: (Irma sa už nedočkavo chystala zhíknuť a Judith bolo zle z toľkej čokolády.) „Sú tu naložené jadrové zbrane,“ odrapkalo prasiatko. Kráľovná sa spokojne usmiala, že prasiatko nezaklamalo. Judith to už nevydržala a ako otvorila ústa ... a všetko čo bola kedysi čokoláda bolo na podlahe. Irma si to nevšímala a začala panicky jačať. „Čo teraz budeme robiť???!! ... Nie! To je tvoja chyba ... áno to ty si zavinil ty prekliata sviňa domáca, Jogy Abrahamovič!!!“ (Judith sa už trochu pozbierala a s vypätím všetkých síl ukázala na prasiatko. To je jej obľúbené gesto) „Si to najúbohejšie prasa aké som videla.“ „Hej, hej, hej, brzdi, Irma“. „Vyhrážali sa mi životom, lebo nechceli nič prezradiť a keby to tu vybuchlo bolo by málo škôd.“ „Aha, tak ja som ti malá škoda čo?“ opýtala sa Irma. „Irma, brzdi, veď prasiatko nemalo na výber. Mali ho zabiť?“ spýtala sa kráľovná. „Aspoň by mi ušetrili prácu.“ odpovedala drsne Irma. „Irma nepreháňaj!!!“ Ozvala sa Judith a pozerala sa odporom na bývalú čokoládu. „Počkať, pokračovala, a tí ľudia boli len maskovací manéver že?“ Spýtala sa Judith. „Mám to!“ ozvala sa kráľovná, ktorá bola zatiaľ ticho a začala. „Tí ľudia ... tajní agenti a pracovali pre FBI. Keď videli že nie si pri riadení tak si už mysleli že havarujeme“ ... „Čo sa skoro stalo“, doplnila Irma, no kráľovná sa nedala odradiť. „Všetci vyskočili.“ „Presne tak“ ,ozval sa za nimi neznámy hlas. Blížil sa k ním muž nízkej postavy s fúzmi veľmi špicatými a na hlave mal hnedý klobúk. Oblečenie mal tiež hnedé a na rozdiel od kráľovnej ho nemal značkové. Zrejme si to dal ušiť na detskú veľkosť a vrásky na čele mal veľmi výrazné. Prišiel k nim a keď zbadal zvratky Judithinej čokolády povedal a namieril svojou paličkou o ktorú sa podopieral na zvratky. „Kyselina sírová, však?“ spýtal sa všetkých, no malo to byť určené zrejme Judith. Keď chcela niečo povedať Irma ju predbehla. „Áno“...nedopovedala, lebo ju zastavilo prasiatko ktoré nevynikalo v škole v chémii. „Nie, vyvrátená Judithina čokoláda.“ „No aj tak sa to môže povedať.“ Odpovedal Škrečok- gangster. Vytiahol revolver zo saka, ktoré mal na sebe a namieril na prasiatko, ktoré sa silou-mocou snažilo nepustiť. „Jogy, hovorili sme ti aby si nič nepovedal, inak skončíš ako tvoj otec.“ „Ako skončil jeho otec?“ spýtala sa Irma. „Predávkoval sa tabletkami. Bol veľký feťák.“ odpovedalo prasiatko hrdo, ktoré drkotalo zubami a už len tak-tak nepustilo. „Tak je mi to ľúto prasiatko, varovali sme ťa.“ Nabil zbraň a už išiel vystreliť keď naňho skočila neznáma ženská. Bol to veľký boj a trval asi 3 minúty no nakoniec neznáma žena zvíťazila a uviazala ho. Mala blonďavé vlasy mala okolo 25 rokov a podľa oblečenia to tak vyzeralo ako keby pred chvíľou nakupovala vo vysnívanom Paríži. Prasiatku padla sánka a zízal na ňu. Keď neznáma žena videla ako na ňu zízajú a zbadala Judithine zvratky a v nemom úžase prasiatko, Irmu ako jej steká sopel z nosa a celú bledú a drkotajúcu sa kráľovnú, prvá sa dostala k slovu ona. „To bol tajný agent FBI Herkules Poirot, inak prezívaný Škrečok.“ „Na tomto lietadle sa nesie vyše tony jadrových zbraní mám pravdu?“ spýtala sa a prasiatko sa ako prvé dostalo k slovu. „Áno ale mňa k tomu donútili, do tohto by som nešiel dobrovoľne!“ „Viem ja som bola pri tom.“ odvetila žena.

*5*
„Kým stihli ostatní zasiahnuť rýchlo dokončila. „Hneď potom som dala výpoveď a skryla som sa v lietadle. Čakala som či sa niečo stane a aj sa stalo. Úspešne som zasiahla.“ Pousmiala sa. „A ako sa vlastne voláte?“ opýtala sa Irma. „Líza von Jonathan Saalfeld. Ale kľudne ma volajte Líza ... alebo prasiatko, ty máš veľmi malú slovnú zásobu a nezapamätáš si to tak ma volaj Lilly.“ „Dobre“, povedali všetci. Začali sa predstavovať. „Ja som Joggy Abrahamovič.“ „Ja som Irma.“ „Ja som Judith majsterka v sumo zápasoch.“ „Všimla som si“, doplnila Líza. A nakoniec kráľovná. „Anglická kráľovná Elisabeth von Cooperová.“ „Á tak vy ste kráľovná. ... Teší ma.“ Všetci si sadli na sedadlá a nikomu nezišlo na um, koľko majú benzínu. Škrečok tam zaspal lebo mu Irma omylom dala namiesto tabletiek na nervy, tablety na spanie. A tabletky mu dala preto lebo už ako jediná rozmýšľala nad tým ako sa dostanú do Toronta, keď sú pri Paríži. Ostatní sa tam zabávali a len ona dumala nad tým ako z tadiaľto vyviaznu živí a zdraví. Vietor svišťal okolo lietadla a prasiatko pozorne pilotovalo (ak sa to tak dá nazvať) a pri tom sa zabávalo s ostatnými. Občas sa ozývali výbuchy smiechu občas Judithine grgy a niekedy kráľovnin škrekľavý smiech. Keď videli že si Irma hryzie spodnú peru a nad niečím rozmýšľa spýtali sa jej.“ „Irma, prečo si taká smutná?“ opýtala sa už napoly ožratá Judith. ...“A nakoniec mi uverila!“ dokončila so smiechom svoju príhodu kráľovná. Irma len pokrútila hlavou a naznačila že nech sa s ňou netrápia. „Ako myslíš Irma. ... Ale prídeš o poriadnu šou.“ dodala a ďalej sa venovala ostatným. „Čo keby sme skontrolovali tie jadrové zbrane?“ spýtala sa nakoniec Irma. Stále posmrkávala ale dala si tabletku na odstránenie zelených mužíčkov v nose. „Tak dobre aspoň bude haluz“ ... „Ha-Ha“, ozýval sa Judithin smiech. „Prasiatko, ty tu ostaň pilotovať.“ Povedala rázne kráľovná ktorá sa usilovala od opitosti nespadnúť. Konečne sa zošuchtali dolu schodmi pri čom musela len trochu napitá Liza podopierať obe (už) kamošky: Judith a kráľovnú. Oslepovalo ich červené svetlo ktoré pridávalo do hustej atmosféry. „Vyzerá to tu divne.“ Ozvala sa Liza. „Áno, to vyzerá,“ odpovedala Irma. „Skontrolujme tie škatule.“ Povedala Liza. Kráľovná s Judith si sadli na krabice a pozerali sa ako to ide Irme a Lize. Irma chcela otvoriť škatuľu no v tom sa ozval strašný rachot. Pod tučnou Judith sa priam rozdrvila škatuľa a padla na špicatý koniec niečoho železného. Z toho vypadla ďalšia a ďalšia napodobenina. Všetky začali pípať. „Ááááááá“, zvolali všetci a krúžili okolo škatúľ. Irma ako prvá zahasila horúcu hlavu a už mala hlavu chladnú. Nervózne sa pokúsila otvoriť tú najmenšiu napodobeninu a potom ju zahriakla Judith. „Čo to robíš?“ spýtala sa Judith ktorá sa už upokojila. „Snažím sa deaktivovať bombu.“ odpovedala rýchlo Irma, lebo už mali málo času. Keď Judith videla ako sa Irma rýchlo a zároveň márne pokúša deaktivovať bombu povedala: „Ukáž, pusti ma k tomu. Nedávno som pracovala ako pyrotechnička.“ Odkopla jednoduchým spôsobom Irmu, ktorá narazila do opačnej steny a urobila zvonku veľkú priehlbinu. Judith išla rýchlo odistiť bombu. Začala sa potiť. Už upokojená kráľovná sa prizerala a vyvaľovala oči. „Červený káblik, ruža...“ Začala si hundrať Judith ,keď sa jej s veľkým rachotom podarilo otvoriť bombu. „Modrý káblik, more. Nie, more znamená výbuch a ruža zastavenie na pár minút.“ Vytiahla z vrecka nožnice. Už boli všetky spotené a Irma si hladkala ranu kde ju po odkope najviac bolelo. Liza si lakovala nechty a sedela na ďalšej krabici. Bolo to veľmi nezvyčajné a teraz to bolo všetkým jedno. „Tak, a fialový ... to som zabudla.“ Ostávalo im veľmi málo času. „Skús fialový.“ poradila jej kráľovná. „Daj červený!“ poradila jej Liza, keď si brúsila nechty. „Daj modrý, ja chcem zomrieť.“ „Aspoň by som nemusela ďalej znášať Jogyho.“ „Idem dať fialový.“ povedala Judith. Mierila sa k fialovému kábliku. Už bola pri kábliku keď sa ozval hlas od kabíny. „Tak už to bude?“ Judith to tak vyrušilo že mykla rukou a natrhla modrý káblik. „Jogy ja ťa zabijem!! Nemohol si byť ticho?“ ozvala sa Irma. „Dobre, už som ticho. ... A keby niečo, zázračnou rýchlosťou sa nám míňa benzín.“ Irma celá zbledla. „Idem sa na to pozrieť.“ povedala a meravým krokom vystupovala po schodoch. Keď Judith chcela pohnúť rukou, spanikáreným hlasom oznámila novinku: „Zamotala sa mi ruka.“ „No nazdar.“ oznámila Liza. „Najprv to vyzeralo tak, že si zlomila necht ale pokračovala.“ „Tebe sa zamotala ruka a koľko máme toho času?“ „Asi tak minútu. Keď som natrhla káblik utvoril sa nový čas.“ „Pretrhni všetky.“ povedala kráľovná. „Daj ružu, potom fialový a potom more. To je asi najlepší variant.“ „RAZ...DVA...TRI!!“ Judith pretrhla kábliky no jeden ostal. A to bol fialový! Začali všetky míny pípať a všetkým bolo jasné že je po všetkom. Kráľovná vyskočila keď zbadala vypínač a letela vo vzduchu, letela........... až doletela.

Zahmlilo sa jej pred očami. „Kde som to?“ povedala oslepená normálnym svetlom. Nejaký tučný obrys sa nad ňou skláňal. A potom. „Ona žije, ona žije!“ zvolala Judith. „Koľko máme benzínu?“ spýtala sa kráľovná keď sa posadila. „Asi tak na 5 minút.“ ozvala sa Liza, ktorá si odpila z whisky, čo našla v jednej batožine. „No tak načo čakáme?“ odpovedala kráľovná a vstala. Judith zo šoku, ktorý utrpela keď kráľovná narazila do steny vytriezvela a kráľovná od nárazu tiež. Prasiatko si myslelo, že kráľovnej od nárazu niečo udrelo do hlavy, čo bola v podstate pravda, lebo už boli len napospas osudu. „No a ako chceš získať benzín?“ spýtala sa Judith, ktorá tomu zase dala svoj nafúkaný výraz. Kráľovná len mlčala čo bolo v jej povahe veľmi nezvyčajné a len naznačila rukami gesto že nemá šajnu.

*6*
Keď chcela niečo Judith odfrknúť ako napríklad No vidíš! alebo Hoci čo!, Irma zasiahla. „Musíme ho vyrobiť.“ Skonštatovala a nahodila výraz, ktorý naznačuje, aby sa pýtali. Judith to pochopila správne a spýtala sa. Kráľovná a Liza zatiaľ popíjali whisky. „No, a ako to vyrobíme?“ nahodila krásny úsmev, ale odhalil jej pokazené a čierne zuby. Judith ich volala mliečne, lebo veľmi ľúbila mlieko. „V škole sme sa učili ako namiešať veľmi pohonný benzín ,ale je veľmi nebezpečný.“ „Dúfam že tu nebudeš používať odborné chemické výrazy.“ Skočila jej do toho Liza, ktorá už nepopíjala whisky ale pozorne počúvala. „Lebo ja som bola z chémie hodnotená známkou dostatočný. „Nie nebudem. Je to netradičný benzín skôr, by som to nazvala nejakým palivom.“ „No už to vyklop!“ ozvalo sa prasiatko. „Namiešame ten benzín a teraz vám poviem prísady:
1. Jednoduchým slovom sople, inak nazývané hnisavé sekréty z nosa
2. Moč ,ale musí byť od majiteľa nad 60 rokov
3. Vyvrátená čokoláda
4. Make-up
5. Nakoniec zrniečka z kukurice“

„No a kde to máme zohnať?“ ozvalo sa prasiatko. „Máme toto šťastie.“ a Irma začala vykladať plán, nad ktorým celý čas rozmýšľala. „Sopel máme odo mňa. ... Vyvrátená čokoláda tú máme od Judith na koberci.“ usmiala sa na Judith a ukázala na koberec. „Make-up nám daruje Liza a zrniečka z kukurice zoženieme od prasiatka.“ Prasiatko si hneď zakrylo kukuricu ktorá mu vytŕčala z vrecka a ktorú si zobralo ako desiatu. „No a moč?“ spýtala sa Liza. „Kto je tu nad 60rokov?“ „Kráľovná“ ... odpovedala Judith sama pre seba. „Kráľovná, treba ti ísť na WC?“ Kráľovná si až teraz uvedomila, že jej veľmi treba ísť a tak povedala. „Ani si nevieš predstaviť ako.“ „Výborne môžeme začať.“ zahlásila Irma a začala rozdeľovať. „Judith ty choď do kuchynky pre hrniec. Prasiatko ty tu ostaneš. Kráľovná, ty sa choď vymočiť ale nesplachuj... a Liza ty si nájdi Make-up.“ Všetci poslúchli a prasiatko ostalo tam kde malo. „Tak a ty daj mi tú kukuricu.“ Prasiatko jej smutne podalo kukuricu. Už jej ju podával no potom ju zase pevne chytil. „Joggy daj mi ju.“ Chvíľu spolu zápasili, no nakoniec jej prasiatko predsa len dalo svoju desiatu. „Choď nabrať vodu.“ podala mu hrniec, ktorý predtým doniesla Judith. „Dobre, idem.“ odpochodoval do kuchynky a Judith sa usalašila v sedačke. „Judith, ty choď nabrať čokoládu.“ povedala Irma ,ktorá si tiež sadla do kresla. Judith išla. O chvíľu prišlo prasiatko a nieslo hrniec s vodou. „Joggy dúfam, že si dal automatického pilota.“ povedala Irma. „Áno, teraz už áno.“ „Tak je dobre.“ odpovedala Irma. „A čo je s tajným agentom Škrečkom?“ „Ten už dávno vyskočil z lietadla ste keď kontrolovali jadrové zbrane,“ povedalo bez akýchkoľvek výčitiek prasiatko. O chvíľu prišla Liza s make-upom a kráľovná so svojim močom. Toho bolo veľa, tak trochu vyradili. „Začíname.“ zahlásila Irma, keď boli všetci prítomní. „Moč!“ zahlásila. Kráľovná jej to podala. Naliala to do hrnca a hneď sa zmenila farba. „Sople!“ Všetci sa zahľadeli na ňu. Tá kýchla a bolo to. „Make-up!“
povedala a načiahla ruku. Liza jej podala svoju krabičku Make-upu. Voda nabrala ružový odtieň. „Vyvrátená čokoláda!“ Judith jej podala čokoládu aj s kúskom koberca lebo čokoláda na koberci stvrdla a nedala sa odlepiť. Irma to tam priam nasypala lebo bola veľmi hustá. „Áá, kukurica! Prasiatko jej podalo kukuricu. Irma zošúchala pár zrniečok a až teraz to nabralo zelenkastý odtieň. „Veľmi kvalitný benzín“, skonštatovala Irma ,ktorá bola zjavne spokojná so svojou prácou. „No,a teraz keď je to hotové ako to dáme do nádrže?“ Spýtalo sa prasiatko. „Niekto musí ísť do vzduchu a naliať to tam.“ „A kto je taký blázon že by tam išiel?“ Spýtala sa Judith. „Ja“, ozvala sa kráľovná. Veľmi obľubujem adrenalínové športy. Raz som vyhrala“... „To si nechajme na zajtra“, skonštatovala chladno Liza. „No dobre, idem do toho.“ „Dobre, najprv sa upevníš na lano ktorým ťa budeme držať.“ O chvíľu bola priviazaná o lano a zababušená aby náhodou neprechladla so slnečnými okuliarami, ktoré jej požičala Liza. Prasiatko nervózne držalo lano. „Kráľovná,drž sa, ... ale doslovne!“ povedala Irma a potriasla Elisabeth –kráľovnú po chrbte. „Keby sa mi niečo stalo, povedzte Arnoldovi že nech mi dáva na hrob tulipány.“ Judith otvorila dvere a zalial ich silný vietor. Vôbec nebolo nič počuť a kráľovná skočila do vzdušného priestoru. „Áááááááá.“ zvolala keď ju odfukoval vietor. Za chvíľu sa horko ťažko, ale predsa dostala pri nádrž. „Teraz otvor kryt.“ zavolal jej Jogy. Celou silou kráľovná otvorila nádrž a začala nalievať. Tí v lietadle boli už poriadne spotení lebo nepočítali že kráľovná má toľko kíl. „Idem radšej riadiť lietadlo.“ povedalo prasiatko. „Dobre, aspoň sa rozleje menej benzínu.“ Keď prasiatko pustilo lano Lizu, Judith a Irmu skoro stiahlo. Prasiatko to uvidelo a radšej rýchlo odpochodovalo do pilotskej kabíny. „Zbláznili ste sa?“ zvreskla na nich kráľovná lebo taký náhly pohyb v sakramentskej rýchlosti je veľmi nebezpečný. „Skoro ma to stiahlo do vrtule!“ začala škriekať kráľovná. „Do pitvora!“ „Okyckala som sa benzínom.“ „No pekne.“ povedala Irma. Pľasla sa po čele, ale to nemala robiť. Liza s Judith neuniesli tú ťarchu a pustili lano. „ÁÁÁÁÁ“ zvreskla kráľovná, keď letela vo vzduchu. Prasiatko to zbadalo a pohotovo otvorilo dvere. Kráľovná do nich tvrdo narazila ale zachránila si život. Keď sa pozbierala ,išla do kabíny. „Och, nie nádrž je otvorená.“ povedala kráľovná. „No čo už.“ „Aj tak za chvíľu budeme pristávať.“
*7*
Povedalo prasiatko. „Ako to myslíš?“ „Keď má Irma pravdu mali by sme byť o pár minút pri letisku.“ Irma, Judith a Liza došli spotené do kabíny. „Za chvíľu to začne. Ozaj tú nádrž zatvoril vietor takže si z toho nič nerob, kráľovná.“ Povedala Irma. „Chvalabohu.“ poznamenalo prasiatko. „Pripravte sa, už to začína.“ povedala Irma. Všetci si sadli do kresla a pripútali sa. Začalo to rachotiť. A potom z turbín vyšľahol plameň a oni uháňali veľkou rýchlosťou do Toronta. Kráľovná bola úplne v sedadle... totižto ju to tam zatlačilo. Judith bola celkom fajn len vypúlila tak oči až-až. Ostatní boli tiež fajn, len prasiatko bolo zelené. „Tak a ideme pristávať!“ zahlásilo prasiatko asi o 5 minút. „Judith ty choď s Irmou strážiť jadrové zbrane.“ „Kráľovná, ty buď tu a Liza daj si radšej ten make-up dole.“ Pred nimi sa črtalo súkromné letisko. Zahlásilo sa z mikrofónu: PRISTÁVAJTE! O chvíľu bolo letisko zamorené reportérmi ale hlavne policajtmi. „Ideme pristávať.“ Zahlásilo spotené prasiatko.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
biancadetolle  13. 1. 2008 18:01
Zlatinko, ten recept na benzín si daj patentovať

Napíš svoj komentár