Boli sme nerozlučný a ja som si to užívala. Nebol deň aby sme spolu neboli vonku, alebo sa aspoň nerozprávali cez telefón či net. Do školy sme chodili a vždy sme sedeli spolu - on pri okne a ja pri ňom. Lenže teraz som nebola nervózna, bola som šťastná.
Blížil sa koniec nášho posledného ročníka. Boli jarné prázdniny a my sme sa spolu s pár ďalšími priateľmi rozhodli, že pôjdeme na chatu. Tak sme šli. Keďže väčšina mala už osemnásť a tým pádom aj vodičák, nebol problém ísť ďalej od mesta kde sme bývali.
Chata bola dosť ďaleko od najbližšieho mesta a tak sme si všetko nakúpili dopredu. Vedľa nás bola ešte jedna chata, na ktorej boli ubytovaný tiež teenageri.
Prvý i druhý deň prebiehal poriadku. Do noci sme pili a užívali si prázdniny. Jediným slovom nám bolo fajn.
Bolo už asi pol dvanástej v noci a k nám prišli na návštevu obyvatelia druhej chaty. Zabávali sme sa a nálada bola v plnom prúde.
Po chvíle som zistila, že nie je pri mne Kubo. Išla som ho hľadať. Chcela som sa pozrieť do kuchyne, keď ma stiahol do objatia Marek - môj a aj Kubou kamoš. Nechápala som to, nikdy toto nerobil.
Nechápavo som sa na neho pozrela. Nezdal sa veľmi opitý, ale čo môžem povedať ja, ktorá je opitá a to dosť? Spýtala som sa ho: "Deje sa niečo?"
On len pokrútil hlavou a chcel ma zatiahnuť do izby kde bola zábava v plnom prúde. Nenechala som sa, lebo som chcela vedieť kde je Kubo. Na moju otázku, či nevie kde je, my odpovedal, že niekde v tej zábave.
"Nie je tak, akurát som tam bola." presviedčala som ho o svojom. On len pokrútil hlavou.
"Adi, je tam. Videl som ho tam, tak ho tam choď pohľadať." hovoril mi a pritom ma pevne držal za ruku. Vytrhla som si ju a išla som sa pozrieť do kuchyne. To čo som videla, bol pre mňa šok.
Kubo bol pritlačený ku stene a oblizoval sa s nejakou blondínkou. Zamrkala som a cítila som ako sa mi oči plnia slzami.
"Adi, poď preč." počula som ako mi dohovára Marek. Nechcela som ho počuť, nechcela som nič. Iba viem, že som chcela byť preč z tejto chaty.
Zobrala som si kľúče od auta, ktoré boli položené na chladničke. Boli moje, iba ja som si ich tam dávala. Bála som sa, žeby ma niečo mohlo napadnúť keď budem v opitom stave. Lenže toto nebol len opitý stav, ale bol to zúfali.
"Adi, čo si myslíš že robíš?" skríkol na mňa Marek, ale ja som ho ignorovala. Pretlačila som sa pomedzi ostatných a už som vyšla von k autu.
"Adi, ono to nie je tak ako to vyzerá!" kričal na mňa Jakub. Počula som ho, ale nechcela som. Ignorovala som ho. Chytil ma za ruku. Chcela som si ju vytrhnúť, ale on bol silnejší.
"Nechaj ma to vysvetliť," povedal a otočil si ma k sebe. Nechápavo som sa na neho pozerala.
"Čo chceš vysvetliť?" spýtala som sa ho plačlivo, ale naštvané. "Koľko spolu spávate, hm?"
"Adi, ja-" začal, ale do rečí mu skočila blondínka, s ktorou sa bozkával.
"Už je to nejaký čas, ale ty si príliš naivná aby si to spo-" hovorila afektovane s vysokým hlasom a ja som sa neubránila, nejako som sa dostala z Jakubových rúk a strelila som jej takú facku ako nikdy nikomu.
Na nič som nečakala a nasadla do auta. Skôr ako som mohla naštartovať, prisadol si aj Jakub.
"Vypadni!" zasyčala som, ale on ma ignoroval a zapol si pás.
"Nie, ak ideš ty, tak idem aj ja." povedal a dodal: "Chcem aby si ma vypočula, to čo sa-" nepočúvala som ho, ale rýchlo som naštartovala. Videla som ako niektorý z chaty neveriacky na nás pozerajú a iný sa snažia nejako zachrániť situáciu, lenže na to bolo neskoro.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár