A už to má pár rôčkov..
Halloween tento rok pripadol na piatok.
Bolo mi jasné, že sa musí niečo zriešiť, nejaká riadna akcia. Joey mal navyše voľný dom, a teda všetko začalo mať reálne rozmery.
Keďže ma vždy zaujímali veci týkajúce sa čarodejníctva, smrti a zla a Halloween do tejto kategórie presne zapadal, rozhodla som sa zobrať prvú polovicu piatkového večera do vlastných rúk.
Prvá naša zastávka bol cintorín. Spýtala som sa ich, či majú sviečky, na čo Sam poznamenal, že je ich tu dosť.
Ale Mary taká že:
„Ste zdraví? Neopovážte sa odtiaľto dačo vziať,“
Všetci sme na ňu vyvalili oči.
„To neviete? Nikto živý nesmie nič z cintorína odniesť.“
Úplne nás začala strašiť. Ale Fifa jej na to:
„Jasnéé, inak nás stihne strašnááá kliatba.“
Nechcela som sa ďalej vykeciavať a rovno som začala preliezať bránu. Akože, ja som úplné drevo, takže na druhú stranu som sa dostala asi len silou vôle.
Trochu ma to desilo, chápete. Všetci boli za bránou, len ja sama zamknutá na cintoríne.
Tak sme kráčali a dosť dlho, lebo hroby už neboli pekné betónové, ale zanedbané, obrastené burinou až tak, že by ste nevedeli, či stojíte na zemi, alebo niekde hlboko pod vami práchnivejú nejaké staré kosti.
Už sme sa začali stavať do kruhu, že začneme, len Sheryl sa nehýbala.
Keď som ju začala súriť, normálne sa naježila a taká že:
„No ja nejdem vyvolávať duchov.“ A ja po nej pozerám, to skoro hovorí.
Navyše by nás bol párny počet, a teda by nič nevyšlo.
A Mary na to: „Buď všetci alebo nikto,“
Snažili sme sa Sheryl ukecať, ale to akoby sme sa rozprávali s kľučkou, ona je strašne tvrdohlavá.
Dosť ma to naštvalo, chápete, všetko pripravím a zrazu nič z toho. Úžas.
Tak som sa začala prechádzať pomedzi hroby, hlavne preto, aby si nevšimli, že revem.
Ešte na mňa Jake zakričal, aby som sa nezatúlala.
Ako som tam tak chodila, čítala si nápisy na hroboch, premýšľala som o všetkých tých ľuďoch, čo umreli. Zrazu sa pod lístím dačo zablyslo. Najprv som si myslela, že sa mi to len zdá, veď chápete, hlboko na cintoríne, čo by sa tam asi tak ligotalo.
No aj tak som sa k tomu pohla a začala odhŕňať lístie, až kým som nenašla malé čierne kamienky.
Chcela som ich vyhrabať, ale šlo to ťažko.
No strašne ma prekvapilo, čo som našla. Náhrdelník ... Chápete? Na cintoríne, tak ďaleko, kde už ani ľudia nechodia, nový čiernostrieborný náhrdelník omotaný okolo hrobu, prečo nie ?
Dosť mi zlepilo ... no potom som si ho lepšie obzrela.
Ty vole ... brutálne by sa mi hodil k šatám na Venček! To musel byť osud, že som ho našla ...
No čo by ste robili vy? Nechali ho tam? Jasné ... to hovorte viete komu. Ja som si ho strčila do vrecka a s celkom inou náladou som sa vrátila k partii.
Keďže nám začala byť zima, šli sme k Joeymu do domu.
Ani si nepamätám, kedy som to tak prehnala. Teda, pamätám si prvý, druhý, ešte aj tretí sa mi vybavuje ...
Potom sa z čerešne prešlo na malinu a už som to prestala rátať. Konečne Halloween ako sa patrí!
Keby ste to videli ... plný dom na mol opitých pubertiakov ... naozaj pekný obraz.
Zrazu som sa len ocitla na wécku s mojím novým náhrdelníkom okolo krku, spiťácky úsmev od ucha k uchu ... proste mi bolo skvele.
Snažila som sa kráčať do kuchyne. Úf ... ale tá hlúpa gravitácia ma stále ťahala na dlážku! Potvora jedna.
Keby ste ma videli ... Tak zriadená som ešte nebola ...
Sheryl akurát niečo krájala, nejako si neviem spomenúť na to, čo (ktovie prečo xD).
Vtom začala mraučať a na stôl dopadlo čosi červené.
Musela som byť strašne opitá. Mala som pocit, akoby niečo dusilo a zároveň som mala strašný pocit, že chcem toho červeného viac!
Radšej som odtiahla a vošla do prvých dverí, ktoré som videla.
Dnu bol Jake s Kim, a keď beriem do úvahy to, ako boli prepletení, mala som čo robiť, aby som ich rozoznala.
Zrazu sa moja veľmi opitá osoba strašne rozhnevala!
Niežeby som mala niečo proti Kim, skôr išlo o to, viete ... mala som príliš rada Jakea.
A navyše toľko promile v krvi, že som nevedela ani čia som. Nevie niekto, prečo som to spravila? Lebo ja nie ... možno som len uvoľňovala toľko potláčané emócie, chcela som vidieť viac toho červeného a navyše sa mi to zdalo srandovné. Tak som sa zahnala ako to len šlo a zrazu som len cítila ako mi pod prstami praskajú jej nosné kostičky.
Bolo to fajn. Rozosmiala som sa! Zahnala som sa znovu a znovu ... najprv mi v tom bránil Jake, no potom už nie. Ani neviem prečo. Aj Kim sa pokúsila uhnúť mi hlavou no zdrapla som ju za vlasy a znova som udrela. Ostal mi v ruke blonďatý chumáč. Vyzeralo to veľmi komicky, všade červená, potom trošku žltej a zas červená...
Sedela som tam pri nejakých dvoch gumených bábach a doslova som sa kúpala v červenej.
A viete čo? Potom už bola tá červená studená. To ma nahnevalo! Chcela som teplú!
Tak som ju šla pohľadať do ostatných izieb. Cestou som našla poloprázdnu fľašku nejakej hrušky ... Bola som smädná, tak som ju dopila.
No a chuť pálenky bolo to posledné, na čo som si dokázala spomenúť.
Keď som sa prebrala, svietilo slniečko a bolo mi dosť chladno, tak som si pomyslela, že Joey musel byť tak zdratý, že asi zabudol pustiť kúrenie.
Úha asi som to včera trošku prebrala ... nebola som ani len oblečená.
Ale takú bolesť hlavy ste ešte nezažili! Absolútne mi v nej bilo a s každou myšlienkou ešte viac. Zdalo sa mi, že sa mi aj voľačo snívalo. Najprv sa mi len niečo marilo ... jasné ... voľačo krvavé tuším to bolo.
Uf, také sny sú brutálne ... Poznáte to, nie? Potom sa celý deň neviete zbaviť blbého pocitu.
Na rukách som mala čosi zaschnuté. Fúj ... asi som sa obgrcala! Oči som nemohla poriadne otvoriť, strašne ma rezali, chápete, lebo som si zabudla dať vonku šošovky. Už nikdy nebudem piť! Kto mi verí? Jasné, že nikto. Každý si to ráno hovorí ...
Chcela som si pretrieť (teda tie oči), no v ruke som mala nejaký chumáč vlasov ...
V policajnej správe bolo, že som ich tam pozabíjala a našli ma nahú, pološialenú, len s nejakým náhrdelníkom na krku.
Hovorili so mnou policajti, psychológovia, lekári, exorcisti, a ktovie kto ešte.
Nakoniec ma strčili do tejto cvokárne. Pravdepodobne už navždy. Ale ja som nebola cvok. Len som niekedy počula hlasy. Vlastne len jeden.
Stále dookola mi omieľal, že som nemala brať z cintorína ten náhrdelník ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár