Zatlačiť slzu naspäť do hlavy
Je možné...
Nemožné neplakať.
Len letieť.
A nikdy viac sa naspäť neobzrieť,
Nech prestane už vo mne vrieť
tá túžba,
čo reže
viac než diamant,
čo páli ako ohňov tisíce.
Kdeže,
Nebudete mi chýbať,
nie, veď na ten bozk na líce
som dávno zabudla.
Veď do tváre klamať
je ľahké
ako lámať srdcia dievčatám.
Som sama na námestí,
kde sa zmestí
tieňov viac, keď zostanem.
Keď guľka zelená v hlave v jamke
z olova či z kameňa,
nie je odpoveď.
Keď sladké motúzy
ťahajú pod fúzy,
neboj sa odletieť.
Neboj sa dozvedieť,
či budeš niekomu chýbať.
Len letieť..
Tam, kde srdce bije,
kde sladko sa žije v noci,
keď vám tu už niet pomoci.
Nech nehnije, von z jej moci!
Radšej letieť..
Mala som dávno vedieť,
že raz si budem musieť vyberať.
Viac ako „len sa vráť,“
kričia: „no tak sa strať!“
nemými ústami, čo nechcú prestať hrať ich hru.
Závisťou aj tak vrú,
lebo vedia, že ja mám vo všetkom jasno.
Na chvíľu vzduchoprázdno.
Ukázať holú riť všetkým,
čo chceli biť
a byť viac ako ja, je
nesprávne.
Radšej tu nechať pavúka,
nech sa ním všetci zadusia!
A zrazu každý nakúka...
Prekvapenie!
Dievča na pobavenie
opúšťa scénu.
Pohľadom zdraví priateľku Seinu,
ktorá ju víta.
Konečne žije, konečne!
A šťastný koniec sa blíži.
Jej srdce bije.
Bije v Paríži.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár