A stačilo iba ukojiť závislosť.
Okej, je to trochu bizzare, ale čo narobím.
Tri roky dennodenne sa opakujúcej aktivity proste nemohlo vyvolať nič iné ako strhujúcu, neprekonateľnú posadnutosť. („Skoro ako tie štyri, však?“ „Daj pokoj a nerýp, Aneta, ty krava!!
Nie, nehovorím o tom.
Len vysvetľujem, prečo sa moje najpozitívnejšie blogy rodia po – káve.
(Ale keby som si mala vybrať ako decká vo FRIENDS, čoho by som sa vzdala, či sexu alebo kávy...hmmm... asi by som sa veľmi hlboko zamyslela.)
Takže toto teraz bude opäť a znova iba euforické tliachanie.
Ale euforické!!
Nie depresívne ako naposledy.
Dnes som vstala o pol druhej. Hej, môj cirkadiálny rytmus sa začína trošku cocotiť, lebo cez okná fučí a tak sú závesy zatiahnuté, aby udržali aspoň trošku tepla a tým pádom fungujem celý čas pri umelom osvetlení.
Čiže je pre mňa je tak maximálne pol 11.
Ale to som nechcela...
Ako každé ráno, ku kávičke so si zapla Edith Piaf, a už som sa len nechala unášať extázou.
(A inak ľutujem tých ľudí, čo sú tu a musia trpieť tento môj hudobný vkus a hlavne to zavýjanie, ktoré ho sprevádza )
Pocitom, ako mi kofeín zaplavuje telo a takmer okamžite núti mozog produkovať endorfíny a samé príjemné predstavy odohrávajúce sa (takmer výlučne) 1500km západne.
Ako som si teda usrkovala z kávičky, rozhodla som sa, že miesto raňajok bude rovno obed, a po hodine som sa konečne prekonala, pozbierala z postele, nechala fejsbúk fejsbúkom a vydala sa na krkolomnú cestu varenia.
Kto ma pozná, pýta sa „whaaat? Krkolomnú??“ ... ale tak sory, že prečo nerada varím na intráku.
Plán bol trés simple... cestoviny so syrovou omáčkou a kukuricou.
Mám tu jeden hrniec, v ktorom po bokoch prihorí aj voda, a to teda nesrandujem.
Vezmem hrniec, do ktorého som z kanvice vriacu vodu naliala, do vrecka soľ (logicky nie len tak, ale v sklenenom pohári do druhého cestoviny (taktiež zabalené), odomknúť, zamknúť.
(Už sa zamykám aj cestou na záchod, lebo okrem tiet dôchodkýň sa tu začali potulovať extrémne podivné osoby, podľa mňa to Gašpo nedomyslel s tou amnestiou, ale okej...)
Dať variť cestoviny, počas toho si opakovať osobnosť, absolútne vôbec sa nesústrediť, lebo samozrejme myslíme na “Bobin sladký život vo Francúzsku“.
S horúcim hrncom naspäť, položiť si ho na okno, zatiaľ čo odomykám, potom cestoviny presypať, do hrnca všetko potrebné na omáčku dať, hrniec zase na okno, zamknúť a späť do kuchynky.
A výsledok bol aj tak taký, že prečo je v tej kukurici toľko syru a cestovín.
(Ale hlavne, že toho bolo ako na týždeň
Óóóóódbočili sme.
Kráčala som s hrncom po tej socialistickej chodbe, kde zo stien opadáva omietka a v miestach, kde sú praskliny aj kusy steny, cez okná ledva bolo vidno aké sú špinavé, sledovala som nápisy na dverách, ktorými niekedy dávno nejakí „umelci“ pozývali všetky okoloidúce slečny dovnútra a...
Strašne som to tu ľúbila.
Ale že strašne!
Až mi to neuveriteľné prišlo, ako pred niečo vyše mesiacom som sa chcela obesiť na balkóne pomaly (to by stačilo len nadskočiť a celý balkón by padol, takže by to bolo celkom jednoduché..), no a teraz...
Ľudia urobia veľa.
A viem, že v poslednom blogu som sa sťažovala, že to je rovnaké, ale nie je.
A ani „to“ neprišlo znova. (Boli to len hormóny a predopičný stav
Konečne mám život, aký som chcela.
Alebo teda, nechcela, ani som si nevedela predstaviť, že výška môže byť takáto úžasná.
Najmä, keď sa neviete dočkať, kedy začne semester, lebo zbožňujete tú školu!!
(To mám odmenu za roky utrpenia na strednej
A keď si neviete vybrať, ktorý predmet máte najradšej, lebo všetky vás bavia rovnako mocne.
Ach, ja mám také šťastie.
Iba mi chýba moje bejby francúzske.
Ale aj to sa vyrieši.
A pôjdem tam cez leto!
(A stretneme sa!)
Buď robiť tam (áno, prosím, robiť, áno !!!), alebo aspoň na výlet.
A odškrtnem si jednu položku zo zoznamu vecí, ktoré chcem stihnúť do smrti.
(A bude mi jedno, že moja bf ma v tom predbehla, hoci ani netuší, o čo ide ..vlastne, už mi je
Ach.. došla mi káva.
To musím vstať z posteléé..
Ale čo závislý človek neurobí, aby mu bolo dobre...
P.S.: Šťastné a veselé skúškové prajem všetkým
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
matiarka
5. 1.januára 2013 17:17
Za tú Edith Piaf ti musím dať hviezdu.
3
odo mna mas hviedzu za pozitivizmus, skvele opisy intraku a len tak, ze si zlata,
4
keby som si mal vybrat, ci sa vzdam sexu abo kavy, vzdal by som sa oboch a ani by som to nepocitil
7
boba normalne po tomto tvojom blogu sa aj tesim na ten intrak teda niezeby som sa po minule razy netesila praveze tesila, ale tentokrat (po takom dlhom pobyte doma) ten odchod uz dlho odkladam
8
tak nakoniec si nešla, nabudúce to snáď výjde
ale to budeš musieť zas vstať z posteléé
ale to budeš musieť zas vstať z posteléé
Napíš svoj komentár